peternagy

Autorom nasledujúcich básní je Rabindranath Thákur, indický básnik a spisovateľ, držiteľ Nobelovej ceny za rok 1913. Vybral som ich z výberu z jeho tvorby, ktorý vyšiel v roku 1971 pod názvom „Stroskotanci“.

Ó ŠIALENEC, nádherne opitý;
ak kopeš do dverí a verejne robíš zo seba
blázna;
ak si cez noc vyprázdniš vak a lúskaš
prstami nad opatrnosťou;
ak chodíš po čudných cestách a hráš sa
s márnymi vecami,
nestaráš sa ani o rým, ani o zmysel.
Ak napínaš plachty pred búrkou a lámeš
veslo na dvoje,
chcem ťa, priateľ môj, nasledovať, spíjať
sa a vyjsť na psí tridsiatok.

Premárnil som dni a noci v spoločnosti
poriadnych a múdrych susedov.
Od veľa múdrosti mi obeleli vlasy a od veľa
bdenia oslabol zrak.
Roky som zbieral a zhromažďoval zvyšky
a úlomky vecí.
Rozšliap ich a tancuj po nich a rozsyp do
vetra.
Lebo viem, že najväčšia múdrosť je spíjať
sa a vyjsť na psí tridsiatok.

Nech zmiznú všetky rozmary, nech beznádejne
stratím cestu.
Nech divý vietor príde a odtrhne ma od
kotvy.
Svet je obývaný užitočnými a múdrymi
dobrákmi a robotníkmi.
Sú ľudia, ktorí sa ľahko dostanú do čela,
a ľudia, ktorý poslušne idú za nimi.
Nech sú šťastní a bohatí, ja chcem ostať
pochabý a ničomný.
Lebo viem, že koniec všetkých vecí je spíjať
sa a vyjsť na psí tridsiatok.

Prisahám, že sa v tú chvíľu vzdávam všetkých
práv na hodnosti slušných ľudí.
Vzdávam sa pýchy učenosti a snahy rozoznávať
právu a krivdu.
Rozbijem nádobu pamäti a vylejem posledné
kvapky sĺz.
V pene jahodovočerveného vína okúpem
a rozjasám smiech.
Znak slušnosti a triezvosti roztrhám na
márne kúsky.
Vykonám svätý sľub, že budem bezvýznamný,
budem sa spíjať a vyjdem na psí tridsiadok.
—————————————————————

CHCEM sa ti prihovoriť najhlbšími slovami; netrúfam
si však, lebo sa bojím, aby si sa nesmiala.
Preto sa smejem sám sebe a žartom rozbíjam
svoje tajomstvo.
Zľahčujem svoju boleť v obave, aby si to
neurobila ty.

Chcem sa ti prihovoriť najpravdivejšími
slovami, ale netrúfam si, lebo sa bojím, že mi neuveríš.
Preto ich zahaľujem do nepravdy a vravím
opak toho, čo si myslím.
Pochabo zľahčujem svoju bolesť, aby vyzerala
nezmyselná, lebo sa bojím, aby si to neurobila ty.

Chcem sa ti prihovoriť najdrahšími slovami;
ale netrúfam si, lebo sa bojím, že sa mi nedostane
rovnakej odmeny.
Preto ťa surovo oslovujem a pýšim sa svojou
hrubou silou.
Ubližujem ti, lebo sa bojím, že nikdy nepoznáš
nijakú bolesť.

Túžim sedieť mlčky pri tebe; ale netrúfam si,
aby mi srdce neprešlo cez pery.
Preto táram a nezáväzne rozprávam a skrývam
si srdce za slová.
Som krutý k svojej bolesti; lebo sa bojím,
aby si to neurobila ty.

Túžim odísť od teba; ale netrúfam si; lebo
sa bojím, že spoznáš moju zbabelosť.
Preto dvíham hlavu a bezstarostne prichádzam k tebe.
Ustavičné útoky tvojich očí mi večne oživujú bolesť.

—————————————————————–

MILUJEM ťa drahý. Odpusť mi lásku moju.
Som lapená ako vták, ktorý zablúdil z cesty.
Keď otras zasiahol srdce, spadol z neho závoj
a bolo nahé. Prikry ho drahý, súcitom a odpusť mi
lásku moju.

Ak ma nemôžeš drahý milovať odpusť mi
bolesť.
A nehľaď na mňa z diaľky úkosom.
Schúlim sa do kúta svojho a čupieť
budem v tme.
Vzdávam sa pýchy učenosti s snahy
rozoznávať právo a krivdu.
Rozbijem nádobu pamäti a vylejem posledné
kvapky sĺz.
V pene jahodovočerveného vína okúpem
a rozjasám svoj smiech.
Znak slušnosti a triezvosti roztrhám na
márne kúsky.
Vykonám svätý sĺub, že budem bezý-
znamný, budem sa spíjať a vyjdem na psí tridsiatok.

————————————————————

NIE, priatelia moji, vravte si, čo chcete, nikdy nebudem askétom.
Nikdy nebudem askétom, ak ona nebude
prisahať so mnou.
Pevne som sa rozhodol, že ak nenájdem tienistý
útulok a druha pre svoje pokánie, nestanem sa askétom.

Nie, priatelia moji, nikdy neopustím svoj
rodinný kozub a dom a neuchílim sa do lesnaj samoty,
ak sa v jej zvučných tieňoch nebude ozývať smiech, ak cíp
šafranového plášťa nebude viať vo vetre, ak jej mlčanie
nebude prehĺbené mäkkými šepotmi.
Nikdy nebudem askétom.

———————————————————

RUKY sa vinú k rukám a oči spočívajú v očiach; takto
sa začína príbeh našich sŕdc.
Je mesačná noc marcová; sladká vôňa
henny vo vetre; flauta mi leží pohodená a tvoj
kvetinový vaniec je nedovitý.
Láska medzi nami ja prostá ako pieseň.

Tvoh šafranový závoj mi opíja oči.
Jazmínový veniec, ktorý si uvila, zachvieva
mi srdcom ako pochvala.
Je to hra dávania i zdržovania, odhaľovania
i zakrývania; trocha úsmevu a trocha hanblivosti
a trocha sladkého bezvýznamného odporu.
Láska medzi nami je prostá ako pieseň.

Niet v nej tajomstva, čo by presahovalo
prítomnosť; niet úsilia po nemožnom; niet tieňa za
pôvabom; niet tápania v hĺbke temnoty.
Láska medzi nami je prostá ako pieseň.

Nezablúdime zo všetkých tých slov do
večného mlčania; nedvíhame ruky do prázdna za vecami,
v ktoré nemožno dúfať.
Stačí nám, že dávame a dostávame.
Nerozdrvili sme radosť natoľko, aby sme
z nej vytlačili víno bolesti.
Láska medzi nami je prostá ako pieseň.

————————————————————

NESKRÝVAJ, priateľ môj, tajomstvo srdca svojho!
Prezraď mi ho celkom tajne.
Ty, čo sa tak dojímavo usmievaš, ticho
šepkaj, nie ucho, ale srdce moje ťa počuje.

Noc je hlboká, dom mĺkvy, vtáčie hniezda
sú zahalené spánkom.
Cez váhajúce slzy, cez neisté úsmevy, cez
sladký stud a bolesť mi povedz o tajomstve srdca svojho.

——————————————————————-

V spýtavých očiach máš smútok. Snažia sa poznať
moje myšlienky, akoby mesiac chcel preniknúť do hlbín morských.
Odhalil som celý svoj život pred tvojimi
očami, nič som neskryl, ani nezatajil. Preto ma nepoznáš.
Keby to bol len drahokam, rozbil by som
ho na tisíc kúskov, spravil by som z nich náhrdelník
a zavesil ti ho na šiju.
Keby to bol len kvet, okrúhly, malý a ľúbezný,
odtrhol by som ho pri koreni a votkal ti ho do vlasov.
Ale je to srdce milovaná. Kde sú jeho
brehy a kde dno?
Nepoznáš hranice tohto kráľovstva, aj keď si
jeho kráľovnou.
Keby to bola len chvíľka rozkoše, rozkvitla
by do blaženého úsmevu a ty by si ho videla a ihneď mu
porozumela.
Keby to bola len bolesť, roztopila by sa
v priezračných slzách, odrážajúcich mlčky najvnútornejšie
tajomstvo svoje.
Ale je to láska milovaná.
Jej radosť a bolesť nemajú hraníc a jej
nedostatky i bohatstvo sú nekonečné.
Je ti blízka ako tvoj život, ale nikdy ju
celkom nepoznáš