Založ si blog

Veselý chlapec

Pokračovanie poviedky Veselý chlapec od Björnstjerne Björnsona.

Kozliatko bolo priviazané o múr a Öyvind vyšiel von a díval sa do vrchov. Prišla k nemu matka a sadla si; chcel počuť rozprávky o neznámych veciach, lebo kozliatko mu už nestačilo. Tak sa raz dozvedel, že kedysi dávno všetko vedelo rozprávať. Kopec sa rozprával s potôčikom, potôčik s riekou a rieka s morom a oblohou; ale on sa spýtal, či sa aj obloha rozprávala s niekým, a obloha sa prihovárala mrakom, mraky stromom, stromy tráve, tráva zasa muchám a muchy zvieratám a zvieratá deťom a deti dospelým; a tak to šlo ustavične dookola a nik nevedel, kto vlastne začal. Öyvind sa díval na vrch, na stromy, na more, na oblohu a akoby to všetko prvý raz videl. Vtom vyšla mačka a ľahla si na slniečko. “Čo rozpráva mačka?” spýtal sa Öyvind a ukázal na ňu. Matka zaspievala:

Večer je už a slnce na západe;
lenivá mačka na kameňoch pradie:
“Dve malé myšky za rána
a k tomu čerstvá smotana,
krčiažtek chutný, malinký,
no, ešte štyri sardinky –
dobre sa mám, jem dosýta
žalúdok nič už nepýta,”
vraví si mačka.

Prišiel kohút so sliepkami. “Čo vraví kohút?” spýtal sa Öyvind a tľapkal. Matka spievala:

Skrýva si sliepka kuriatka a kutá
na jednej nohe kohút takto húta:
“Ľaď, táto sliepka, hlupaňa –
celý deň sa len preháňa;
no, okrem mňa či na humne
rozmýšľa niekto rozumne?!
Dnu, sliepky, spať! Každá v svoj kút!
Slnce už môže zapadnúť,”
tak vraví kohút.

Na streche sedeli dva vtáčiky a spievali. “Čo si rozprávajú vtáky?” spýtal sa Öyvind a smial sa.

“Ach, komu lepšie od vtáka,
keď naňho práca nečaká,”
vravia si vtáčiky.

A on sa dozvedel, čo všetko rozpráva aj ten mravec, čo lezie po machu, a červík, čo vŕta v kôre.
V to leto ho matka začala učiť čítať. Knihy mal už dávno a mnoho premýšľal, ako to bude, keď sa mu aj tie začnú prihovárať. Teraz sa písmená premenili na zvieratká, vtáky a na všeličo iné; a čosi-kamsi začali chodiť spolu, vždy dve a dve “a” stálo a odpočívalo pod stromom, ktorý sa volal “b”, potom prišlo “c” a robilo to isté; ale keď sa tri alebo štyri stretli, akoby sa boli rozkmotrili; nechcelo im to ísť. Čím prichádzal ďalej, tým väčšmi zabúdal minulé, najdlhšie si zapamätal “a”, ktoré mal najradšej; bola to malá čierna ovečka, priateľka všetkých; onedlho však zabudol aj na “a”, lebo v knihách neboli rozprávky, len samé lekcie.
Jedného dňa prišla matka a povedala: “Zajtra sa znova začne škola, pôjdeš ta so mnou.” Öyvind už počul, že škola je miesto, kde sa hrá mnoho chlapcov, a preto nič proti tomu nenamietal. Veľmi sa tešil, už bol pár ráz na školskom dvore, ale ešte nikdy nie na vyučovaní, a hore vŕškom išiel veru rýchlejšie ako matka, lebo sa už nevedel dočkať. Keď prišli k starej izbe, začuli zdnu hrozný šumot, akoby hučal doma ich mlyn, a Öyvind sa spýtal matky, čo je to: “Deti čítajú,” odvetila ona a on sa veľmi tešil, lebo sám takto čítal, kým ešte nepoznal písmená. Keď vošli, zazreli okolo stola sedieť mnoho detí, tak mnoho, že ich ani v kostole nebolo viac. Niektoré sedeli na svojich kapsách pozdĺž steny, iné stáli v skupinkách okolo počítadla; starý bielovlasý chlap, učiteľ, sedel na stoličke pri peci a napchával si fajku. Keď Öyvind s matkou vošli, všetci naňho pozreli, šum mlynčekov utíchol, ako keď sa zapchá hať. Všetci sa dívali na nich, matka pozdravila učiteľa a on ju.
“Tu vám vediem chlapca, ktorý sa chce naučiť čítať,” povedala matka. “Ako sa volá šarvanec?” spýtal sa učiteľ a siahol si do vrecka po tabak.
“Öyvind,” odvetila matka. “Pozná písmená a vie ich skladať.” – “Ale čo,” povedal učitaľ, “poď sem, ty bielohlávok!” Öyvind pristúpil k nemu, učiteľ si ho posadil na kolená a sňal mu čiapku. “Aký šumný chlapec!” povedal a pohladkal ho po vlasoch; Öyvind mu pozrel do očí a smial sa. “Ty sa mi smeješ?” Zamračil sa. “Áno, smejem sa,” odvetil Öyvind a chichotal sa. Aj učiteľ sa začal smiať, smiala sa aj matka, deti cítili, že aj ony by sa mali smiať, a tak sa smiali všetci spolu.
Tak prišiel Öyvind do školy.
Keď si mal sadnúť, všetky deti mu chceli urobiť miesto. Dlho sa obzeral, deti si šepkali a ukazovali; obracal sa na všetky strany s čiapkou v ruke a s knihami pod pazuchou. “No, čo premýšľaš?” spýtal sa učiteľ a znova sa zapodieval fajkou. Ako sa chlapec obracal k učiteľovi, zbadal, že hneď vedľa neho, pri peci na červenom stolčeku, sedí Marit, čo má toľko mien. Tvár si skryla do rúk a pomedzi prsty hľadela na neho. “Sem si sadnem!” chytro povedal Öyvind, vzal stoličku a sadol si vedľa nej. Ona trochu nadvihla rameno, ktoré obrátila k nemu, a spod lakťa pozrela na neho. On si hneď prikryl tvár obidvoma rukami a tiež sa díval na ňu spod lakťa. Tak sedeli a prekárali sa, ona sa smiala, aj on sa smial, deti to videli a tiež sa smiali; zrazu sa ozval mocný hlas, ktorý bol čím ďalej mirnejší: “Ticho, vy čertove kvietky, vy škriatkovia, vy drobizg – ticho a buďte mi dobré, vy prasiatka z cukru!” Učiteľ prudko spustil, ale ešte skôr ako skončil, zmiernil tón. V škole nastalo ticho, mlynčeky znova spustili, každý si nahlas čítal zo svojej knihy, ozvali sa jemné diskanty, silnejšie hlasy zneli hlasnejšie a hlasnejšie, aby prehlušili ostatné, a kde-tu niekto zvrieskol; Öyvind ešte v živote nepočul taký zábavný huk.
“Tu je vždy takto?” spytoval sa šepotom Marit. “Áno, takto,” odvetila mu.
Neskôr museli ísť k učiteľovi a čítať mu; potom si k nim prisadol nejaký chlapček a čítal s nimi, a keď to skončili, mohli si ísť sadnúť.
“Aj ja som dostala kozliatko,” povedala Marit. “Dostala si?” – “Áno, ale nie je také pekné ako tvoje.” – “Prečo neprídeš častejšie na vŕšok?” – “Starý otec sa bojí, že by som mohla spadnúť.” – “Ale veď to nie je tak vysoko.” – “Starý otecko ani tak nechce.”
“Mama pozná veľa pesničiek,” povedal Öyvind. “Ver mi, aj starý otec ich pozná.” – “Áno, ale nie také, čo pozná mama.” – “Starý otec vie pieseň o tanci. Chceš ju počuť?” – “Áno, veľmi rád.” – “Potom sa musíš pomknúť bližšie, aby to pán učiteľ nepočul.” Pritiahol sa bližšie a ona štyri alebo päť ráz zopakovala krátku slohu piesne, až sa ju chlapec naučil, a to bolo prvé, čo sa v škole naučil.

“Oj tancuj!” volajú skaly
v husliach sa struna pára
a sluha od richtára
skočí a zvolá: “Hola, hoj!”
“Stoj!” zvolá a sotí ho zrazu
bujarý Ola,
smejú sa dievky z kola –
richtár len hľadí na ten boj

“Hop!” zvolá nespratný Erik
skočí až do povaly,
div že ju neprevalí
a stena nezrúti sa s ním!
“Stop!” zvolá nablízku Elling
za krk ho drapne,
v dverách mu ešte čapne:
“a nech ťa tu už nevidím!”

“Jé!” zvolá Razmus a Randi
okolo pása chytí:
“Teraz už mojou si ty
po dobrom radšej bozk mi daj!”
“Nie!” povie Randi a riadnu
jednu mu pacne,
smejúc sa nebojácne:
“Na, čo si chcel, a nefňukaj!”

“Vstať mládež!” zvolal učiteľ. “Dnes ste prvý deň v škole, pustím vás skorej, ale najprv sa pomodlíme a zaspievame si.” Škola ožila, všetko skákalo po laviciach, po miestnosti, džavotalo jedno väčšmi ako druhé. “Ticho, tuláci, darebáci, drobizg! – Ticho a pekne nastúpiť, deťúrence!” povedal učiteľ a nato sa všetko ticho a pokojne zdvihlo, učiteľ si stal pred deti a pomodlil sa krátku modlitbu. Potom začali spievať, učiteľ spustil mocným basom, deti stáli so zopätými rukami a spievali. Öyvind stál pri dverách s Maritou a díval sa na deti; aj oni dvaja zopäli ruky, ale spievať nevedeli
To bol prvý deň v škole.

Listy z onoho sveta

02.12.2010

LIST LUCIA ANNAEA SENECU JUNIORA Z ONOHO SVETA JÚLIUSOVI NA TOMTO SVETE, V KTOROM BUDE REĆ AJ O JONATÁNKACH Milý Július, s nadšením som prijal správu od Ciceróna, že nás tu na Onom svete niekto viac »

Nedajú si to vziať

01.12.2010

Nedajú si to vziať Raz večer sme s Lasicom hrali divadlo. Kým sme sa pred predstavením vzadu obliekali, spredu k pokladnici pristúpili dve ženičky z vidieka a pýtali si lístky na Lasicu a Satinského, viac »

Citáty a porekadlá

30.11.2010

"Vlády, které potlačují svobodu slova, neboť zjevované pravdy jsou pro ně nepohodlné, jednají jako děti, které zavírají oči, aby nebyly viděny." L.Börne "Kto nic nezakousil, málo ví, viac »

Mince, euro, peniaze, ekonomika

Banky na Slovensku zarobili o štvrtinu viac než pred rokom

28.04.2017 12:07

Bankám na Slovensku sa aj v čase nízkych úrokových sadzieb darí. Bankový sektor v prvom štvrťroku zvýšil čistý zisk medziročne o viac ako pätinu.

volkswagen, automobilky

Analýza: Stávka na autá vyšla. Platy ešte vzrastú

28.04.2017 12:00

Rozhodnutie nadviazať Slovensko na automobilový priemysel bolo správne. Odvetvie ťahá ekonomiku aj platy v krajine.

Južná kórea, demonštrácia, jadrové zbrane

Južná Kórea poprela Trumpove slová o nových obchodných rozhovoroch

28.04.2017 11:13

Južná Kórea neplánuje nanovo rokovať so Spojenými štátmi o bilaterálnej obchodnej dohode alebo platiť Washingtonu za raketový obranný systém.

polícia, kukláči, pušky, zbrane, mafia, záťah, špeciálne jednotky, kriminalita, vražda, krádež, zločin, vyšetrovanie

V rakúskom Grazi našli zavraždeného Slováka

28.04.2017 11:08

Rakúska polícia obvinila dvoch Slovákov z vraždy ďalšieho slovenského občana. Obvinených sa jej však nepodarilo zadržať. Vypátrali ich a zadržali až tunajší policajti.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 174
Celková čítanosť: 193993x
Priemerná čítanosť článkov: 1115x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy