Založ si blog

Veselý chlapec

Pokračovanie poviedky Veselý chlapec od Björnstjerne Björnsona.

Kozliatko bolo priviazané o múr a Öyvind vyšiel von a díval sa do vrchov. Prišla k nemu matka a sadla si; chcel počuť rozprávky o neznámych veciach, lebo kozliatko mu už nestačilo. Tak sa raz dozvedel, že kedysi dávno všetko vedelo rozprávať. Kopec sa rozprával s potôčikom, potôčik s riekou a rieka s morom a oblohou; ale on sa spýtal, či sa aj obloha rozprávala s niekým, a obloha sa prihovárala mrakom, mraky stromom, stromy tráve, tráva zasa muchám a muchy zvieratám a zvieratá deťom a deti dospelým; a tak to šlo ustavične dookola a nik nevedel, kto vlastne začal. Öyvind sa díval na vrch, na stromy, na more, na oblohu a akoby to všetko prvý raz videl. Vtom vyšla mačka a ľahla si na slniečko. „Čo rozpráva mačka?“ spýtal sa Öyvind a ukázal na ňu. Matka zaspievala:

Večer je už a slnce na západe;
lenivá mačka na kameňoch pradie:
„Dve malé myšky za rána
a k tomu čerstvá smotana,
krčiažtek chutný, malinký,
no, ešte štyri sardinky –
dobre sa mám, jem dosýta
žalúdok nič už nepýta,“
vraví si mačka.

Prišiel kohút so sliepkami. „Čo vraví kohút?“ spýtal sa Öyvind a tľapkal. Matka spievala:

Skrýva si sliepka kuriatka a kutá
na jednej nohe kohút takto húta:
„Ľaď, táto sliepka, hlupaňa –
celý deň sa len preháňa;
no, okrem mňa či na humne
rozmýšľa niekto rozumne?!
Dnu, sliepky, spať! Každá v svoj kút!
Slnce už môže zapadnúť,“
tak vraví kohút.

Na streche sedeli dva vtáčiky a spievali. „Čo si rozprávajú vtáky?“ spýtal sa Öyvind a smial sa.

„Ach, komu lepšie od vtáka,
keď naňho práca nečaká,“
vravia si vtáčiky.

A on sa dozvedel, čo všetko rozpráva aj ten mravec, čo lezie po machu, a červík, čo vŕta v kôre.
V to leto ho matka začala učiť čítať. Knihy mal už dávno a mnoho premýšľal, ako to bude, keď sa mu aj tie začnú prihovárať. Teraz sa písmená premenili na zvieratká, vtáky a na všeličo iné; a čosi-kamsi začali chodiť spolu, vždy dve a dve „a“ stálo a odpočívalo pod stromom, ktorý sa volal „b“, potom prišlo „c“ a robilo to isté; ale keď sa tri alebo štyri stretli, akoby sa boli rozkmotrili; nechcelo im to ísť. Čím prichádzal ďalej, tým väčšmi zabúdal minulé, najdlhšie si zapamätal „a“, ktoré mal najradšej; bola to malá čierna ovečka, priateľka všetkých; onedlho však zabudol aj na „a“, lebo v knihách neboli rozprávky, len samé lekcie.
Jedného dňa prišla matka a povedala: „Zajtra sa znova začne škola, pôjdeš ta so mnou.“ Öyvind už počul, že škola je miesto, kde sa hrá mnoho chlapcov, a preto nič proti tomu nenamietal. Veľmi sa tešil, už bol pár ráz na školskom dvore, ale ešte nikdy nie na vyučovaní, a hore vŕškom išiel veru rýchlejšie ako matka, lebo sa už nevedel dočkať. Keď prišli k starej izbe, začuli zdnu hrozný šumot, akoby hučal doma ich mlyn, a Öyvind sa spýtal matky, čo je to: „Deti čítajú,“ odvetila ona a on sa veľmi tešil, lebo sám takto čítal, kým ešte nepoznal písmená. Keď vošli, zazreli okolo stola sedieť mnoho detí, tak mnoho, že ich ani v kostole nebolo viac. Niektoré sedeli na svojich kapsách pozdĺž steny, iné stáli v skupinkách okolo počítadla; starý bielovlasý chlap, učiteľ, sedel na stoličke pri peci a napchával si fajku. Keď Öyvind s matkou vošli, všetci naňho pozreli, šum mlynčekov utíchol, ako keď sa zapchá hať. Všetci sa dívali na nich, matka pozdravila učiteľa a on ju.
„Tu vám vediem chlapca, ktorý sa chce naučiť čítať,“ povedala matka. „Ako sa volá šarvanec?“ spýtal sa učiteľ a siahol si do vrecka po tabak.
„Öyvind,“ odvetila matka. „Pozná písmená a vie ich skladať.“ – „Ale čo,“ povedal učitaľ, „poď sem, ty bielohlávok!“ Öyvind pristúpil k nemu, učiteľ si ho posadil na kolená a sňal mu čiapku. „Aký šumný chlapec!“ povedal a pohladkal ho po vlasoch; Öyvind mu pozrel do očí a smial sa. „Ty sa mi smeješ?“ Zamračil sa. „Áno, smejem sa,“ odvetil Öyvind a chichotal sa. Aj učiteľ sa začal smiať, smiala sa aj matka, deti cítili, že aj ony by sa mali smiať, a tak sa smiali všetci spolu.
Tak prišiel Öyvind do školy.
Keď si mal sadnúť, všetky deti mu chceli urobiť miesto. Dlho sa obzeral, deti si šepkali a ukazovali; obracal sa na všetky strany s čiapkou v ruke a s knihami pod pazuchou. „No, čo premýšľaš?“ spýtal sa učiteľ a znova sa zapodieval fajkou. Ako sa chlapec obracal k učiteľovi, zbadal, že hneď vedľa neho, pri peci na červenom stolčeku, sedí Marit, čo má toľko mien. Tvár si skryla do rúk a pomedzi prsty hľadela na neho. „Sem si sadnem!“ chytro povedal Öyvind, vzal stoličku a sadol si vedľa nej. Ona trochu nadvihla rameno, ktoré obrátila k nemu, a spod lakťa pozrela na neho. On si hneď prikryl tvár obidvoma rukami a tiež sa díval na ňu spod lakťa. Tak sedeli a prekárali sa, ona sa smiala, aj on sa smial, deti to videli a tiež sa smiali; zrazu sa ozval mocný hlas, ktorý bol čím ďalej mirnejší: „Ticho, vy čertove kvietky, vy škriatkovia, vy drobizg – ticho a buďte mi dobré, vy prasiatka z cukru!“ Učiteľ prudko spustil, ale ešte skôr ako skončil, zmiernil tón. V škole nastalo ticho, mlynčeky znova spustili, každý si nahlas čítal zo svojej knihy, ozvali sa jemné diskanty, silnejšie hlasy zneli hlasnejšie a hlasnejšie, aby prehlušili ostatné, a kde-tu niekto zvrieskol; Öyvind ešte v živote nepočul taký zábavný huk.
„Tu je vždy takto?“ spytoval sa šepotom Marit. „Áno, takto,“ odvetila mu.
Neskôr museli ísť k učiteľovi a čítať mu; potom si k nim prisadol nejaký chlapček a čítal s nimi, a keď to skončili, mohli si ísť sadnúť.
„Aj ja som dostala kozliatko,“ povedala Marit. „Dostala si?“ – „Áno, ale nie je také pekné ako tvoje.“ – „Prečo neprídeš častejšie na vŕšok?“ – „Starý otec sa bojí, že by som mohla spadnúť.“ – „Ale veď to nie je tak vysoko.“ – „Starý otecko ani tak nechce.“
„Mama pozná veľa pesničiek,“ povedal Öyvind. „Ver mi, aj starý otec ich pozná.“ – „Áno, ale nie také, čo pozná mama.“ – „Starý otec vie pieseň o tanci. Chceš ju počuť?“ – „Áno, veľmi rád.“ – „Potom sa musíš pomknúť bližšie, aby to pán učiteľ nepočul.“ Pritiahol sa bližšie a ona štyri alebo päť ráz zopakovala krátku slohu piesne, až sa ju chlapec naučil, a to bolo prvé, čo sa v škole naučil.

„Oj tancuj!“ volajú skaly
v husliach sa struna pára
a sluha od richtára
skočí a zvolá: „Hola, hoj!“
„Stoj!“ zvolá a sotí ho zrazu
bujarý Ola,
smejú sa dievky z kola –
richtár len hľadí na ten boj

„Hop!“ zvolá nespratný Erik
skočí až do povaly,
div že ju neprevalí
a stena nezrúti sa s ním!
„Stop!“ zvolá nablízku Elling
za krk ho drapne,
v dverách mu ešte čapne:
„a nech ťa tu už nevidím!“

„Jé!“ zvolá Razmus a Randi
okolo pása chytí:
„Teraz už mojou si ty
po dobrom radšej bozk mi daj!“
„Nie!“ povie Randi a riadnu
jednu mu pacne,
smejúc sa nebojácne:
„Na, čo si chcel, a nefňukaj!“

„Vstať mládež!“ zvolal učiteľ. „Dnes ste prvý deň v škole, pustím vás skorej, ale najprv sa pomodlíme a zaspievame si.“ Škola ožila, všetko skákalo po laviciach, po miestnosti, džavotalo jedno väčšmi ako druhé. „Ticho, tuláci, darebáci, drobizg! – Ticho a pekne nastúpiť, deťúrence!“ povedal učiteľ a nato sa všetko ticho a pokojne zdvihlo, učiteľ si stal pred deti a pomodlil sa krátku modlitbu. Potom začali spievať, učiteľ spustil mocným basom, deti stáli so zopätými rukami a spievali. Öyvind stál pri dverách s Maritou a díval sa na deti; aj oni dvaja zopäli ruky, ale spievať nevedeli
To bol prvý deň v škole.

Listy z onoho sveta

02.12.2010

LIST LUCIA ANNAEA SENECU JUNIORA Z ONOHO SVETA JÚLIUSOVI NA TOMTO SVETE, V KTOROM BUDE REĆ AJ O JONATÁNKACH Milý Július, s nadšením som prijal správu od Ciceróna, že nás tu na Onom svete niekto viac »

Nedajú si to vziať

01.12.2010

Nedajú si to vziať Raz večer sme s Lasicom hrali divadlo. Kým sme sa pred predstavením vzadu obliekali, spredu k pokladnici pristúpili dve ženičky z vidieka a pýtali si lístky na Lasicu a Satinského, viac »

Citáty a porekadlá

30.11.2010

"Vlády, které potlačují svobodu slova, neboť zjevované pravdy jsou pro ně nepohodlné, jednají jako děti, které zavírají oči, aby nebyly viděny." L.Börne "Kto nic nezakousil, málo ví, viac »

Požiar nemocnica Južná Kórea

Pri požiari karaoke baru v čínskom meste Čching-jüan zahynulo 18 ľudí

24.04.2018 06:39

Polícia incident vyšetruje a podľa prvotných zistení sa domnieva, že požiar pravdepodobne zapríčinilo podpaľačstvo.

George Bush

Exprezidenta USA Busha staršieho hospitalizovali

24.04.2018 06:21

K hospitalizácii došlo krátko po pohrebe jeho manželky Barbary, s ktorou bol bývalý americký prezident ženatý 73 rokov.

nemocnica, velky krtis

Druhá šanca pre nemocnice? Oddlženie už beží, zastaviť ho môže Ústavný súd

24.04.2018 06:00

Druhé najväčšie oddlžovanie nemocníc, na ktoré pôjde až 585 miliónov eur, sa začalo. V prvom kole sa doň zapojilo 29 nemocníc. Dodávatelia sa však obrátili na súd.

Google vyhľadávanie, klávesnica, lupa, internet, informácie, hľadanie

Alphabet (Google) výrazne zvýšil zisk až na 9,4 miliardy USD

24.04.2018 01:27

Americká spoločnosť Alphabet, ktorá je majiteľom Googlu, v prvom štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o 73 percent na 9,4 miliardy dolárov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 174
Celková čítanosť: 232005x
Priemerná čítanosť článkov: 1333x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy