Autorom nasledujúcich citátov a myšlienok je Sully Prudhome (1839-1907), francúzsky básnik, spisovateľ a filozof, držiteľ prvej Nobelovej ceny za literatúru.
Pýcha v nás nevyvoláva iba zveličenú úctu k vlastnej osobe, ale aj túžbu, aby si nás uctili iní. Nie je na tom nič zlé, ak ju požadujeme zaslúžene, ale pyšný človek si ju chce najčastejšie kúpiť za falošné peniaze – provokáciou.
Len tie ambície majú budúcnosť, s ktorými sa márnivo nevyťahujeme.
Ak je niekto pyšný, musí byť prísny sám k sebe, lebo inak neznesie prísnosť iných. Napokon, bez prísnosti niet nijakej dokonalosti.
Len čo si uvedomíme svoju skromnosť, strácame ju.
Čo je skromnosť? Ozajstná skromnosť je pocit dokonalosti, podľa ktorého meriame vlastnú hodnotu. Falošná skromnosť je opatrnosť samoľúbosti, jej zvyk podplácať sudcov.
Veľmi dbáme na to, aby sme boli skromní, a tak mohli o sebe aspoň trochu hovoriť.
Falošná skromnosť spočíva v tom, že sa zaradíme medzi ostatných, aby sme ešte lepšie upozornili, ako ich prevyšujeme.
Prejavy skromnosti bývajú niekedy lichotivo prívetivé, čo vzbudzuje podozrenie o ich úprimnosti.
Veľkorysosť človeka sa nemeria podľa toho, čo dáva, ale akú cenu tomu pripisuje. Preto si nezaslúži pochvalu štedrosť márnotratníka.
Vyhadzovať niekomu na oči, že mu niečo dávame, je to isté, ako ho žiadať, aby nám to vrátil. Nie je to dávanie, ale predávanie.
Márnotratník je otrokom peňazí. V skutočnosti láska k majetku urobí lakomca otrokom peňazí, potreba peňazí urobí z márnotratníka lakomcovho sluhu: teda aj márnotratník je otrokom zlata.
Taktnosť pri almužne zvyšuje pôvab dobročinnosti.
Zákony národa vyjadrujú, akým by chcel byť, jeho mravy, akým je.
Nič nás neznechutí väčšmi ako sklamanie. Skôr dáme prednosť trpkej pravde než sladkej ilúzii.
Načo sa máme utešovať rojčením o budúcnosti, keď aj tak nie sme nikdy spokojní s prítomnosťou, ktorá bola voľakedy budúcnosťou?
Veľkou necnosťou ľudstva je, že si robí z odmeny cieľ. Bohatstvo by sa malo stať odmenou, nie cieľom práce. Úcta by mala byť odmenou, nie cieľom správania. Nebesá by mali byť odmenou, nie cieľom zbožnosti. Niet zásluhy bez nezištnosti.
Niektorých ľudí vyvedú z rovnováhy drobné nehody a nezlomia ich veľké nešťastia.
Keď odmietame, máme to robiť zdvorilo, keď prosíme, nesmieme to robiť podlízavo.
Dobrý chýr vyjadruje mienku ľudí o človku a svedomie mienku boha o človeku.
Slabosť stačí, aby sme sa dopustili hanebného skutku.
Ten istý čin môže diktovať šialenstvo alebo najvyžšia filozofia.
Milujte blížneho svojho ako seba samého, ale zbavte sa sebalásky. Dôsledok: nemilujete blížneho svojho. Milujte blížneho svojho ako milujete seba, a nie tak, ako by ste mali milovať seba.
Sláva sa ochotnejšie priznáva mŕtvym ako živým; mŕtvi sú mimo konkurencie.
Génius prekračuje konvencie a vidí veci také, aké sú.
V každom veku sa dá život využiť, ale prídeme na to, až keď máme ten vek za sebou.