Nedeľná chvíľa poézie

30. mája 2010, peternagy, Nezaradené

Do nedeľnej chvíle poézie som vybral báseň od Rabindranátha Thákura.

Ó, ŠIALENEC nádherne opitý;
ak kopeš do dverí a verejne robíš zo seba
blázna;
ak si cez noc vyprázdniš vak a lúskaš prs-
tami nad opatrnosťou;
ak chodíš po čudných cestách a hráš sa
s márnymi vecami,
nestaráš sa ani o rým, ani o zmysel.
Ak napínaš plachty pred búrkou a lámeš
veslo na dvoje,
chcem ťa, priateľ môj, nasledovať, spíjať
sa a vyjsť na psí tridsiatok.

Premárnil som dni a noci v spoločnosti po-
riadnych a múdrych susedov.
Od veľa múdrosti mi obeleli vlasy a od veľa
bdenia oslabol zrak.
Roky som zbieral a zhromažďoval zvyšky
a úlomky vecí.
Rozšliap ich a tancuj po nich a rozsyp do
vetra.
Lebo viem, že najväčšia múdrosť je spíjať
sa a vyjsť na psí tridsiatok.

Nech zmiznú všetky rozmary, nech bezná-
dejne stratím cestu.
Nech divý vietor príde a odtrhne ma od
kotvy.
Svet je obývaný užitočnými a múdrymi
dobrákmi a robotníkmi.
Sú ľudia, ktorí sa ľahko dostanú do čela,
a ľudia, ktorí poslušne idú za nimi.
Nech sú šťastní a bohatí, ja chcem ostať po-
chabý a ničomný.
Lebo viem, že koniec všetkých vací je spíjať
sa a vyjsť na psí tridsiatok.

Prisahám, že sa v tú chviľu vzdávam všet-
kých práv na hodnosti slušných ľudí.
Vzdávam sa pýchy učenosti a snahy rozo-
znávať právo a krivdu.
Rozbijem nádobu pamäti a vylejem posledné
kvapky sĺz.
V pene jahodovočerveného vína okúpem
a rozjasám svoj smiech.
Znak slušnosti a tiezvosti roztrhám na
márne kúsky.
Vykonám svätý sľub, že budem bezvý-
znamný, budem sa spíjať a vyjdem na psí tridsiatok.