Do dnešnej nedeľnej chvíle poézie som vybral jednu z básní Juraja Živaga z knihy Doktor Živago od Borisa Pasternaka
H a m l e t
Utíchol šum. Na scénu som vyšiel.
Podopretý o vejare dvier
z diaľok ozvien čul som čoraz bližšie
život. Jeho príbehy i smer.
Na mňa mieri tma a šero nočné
presný prístroj svojho poznania.
Abba, otče, ak je trošku možné,
odním tento kalich odo mňa
Milujem tvoj prísny zámer s nami.
V svojej role chcem vystúpiť zas.
Teraz sa však hrajú iné drámy,
uvoľni ma preto tento raz.
Umne sú však zoradené dejstvá
s neodvratným koncom z konca ciest.
Som sám. Vôkol bahno farizejstva.
Prežiť život – nie je poľom prejsť.