Autorom nasledujúcich myšlienok je Sully Prudhomme
Buď človekom, uvedom si to a správaj sa podľa toho!
Čo podlieha skaze a náhodám, nemôže byť nikdy zdrojom šťastia. Lebo netreba si zamieňať pôžitok, nevyhnutne pominuteľný, so šťastím, ktoré má byť trvalé. Šťastie musíme preto hľadať vo veciach, ktoré skaze nepodliehajú. Je potešiteľnou a čistou pravdou, že človek nachádza v troch schopnostiach svojej duše prvky radosti, odolávajúce náporu osudu, času alebo tyranie: nedotknuteľné je poznanie, rozhodnutie a láska. Aby sme teda boli šťastní, hľadajme pravdu, to znamená, hľadajme boha. Buďme slobodní, naučme sa ovládať svoje vášne, ale predovšetkým milujme, to je najľahšia cesta k blaženosti. S dojatím si uvedomujem, že šťastie patrí svojou podstatou do tohto sveta, lebo v ňom ho pozorujeme, v ňom sa ho pokúšame dosiahnuť a poézia nám káže v ňom všetko milovať.
Šťastie zrejme spočíva vo vyplnení našich túžob a želaní. Aby sme mohli uspokojiť svoje túžby, nezaobídeme sa bez privolenia, súhlasu vôle, ktorá nemá nič spoločné s našou a nezávisí od nej, ak chceme mať ešte väčšiu istotu, že budeme šťastní, želajme si čo najmenej a cvičme si vôľu na cieľoch, kde by jej hrozili menšie prekážky. Musíme sa teda vzdať pozemských vecí; ibaže človek žije uprostred nich a podstata šťastia je protirečivá, ak v nej niet nádeje na nebo. Odstráňte nebesá, šťastie najväčšieho stoika sa nevyrovná hodine pôžitku.
Šťastní sme len preto, že cítime, nie preto, že jestvujeme; veľkí sme preto, že myslíme, tu šťastie vôbec nezaváži. Čo má väčšiu cenu: šťastie alebo veľkosť človeka? Oplatilo by sa byť divochom či civilizovaným človekom? Ach! Zbavte nás radovánok, ale nikdy nie nešťastia! Veď taký šťastlivec je úplne bezvýznamný vedľa človeka, ktorý vie trpieť. Záleží nám na tom, aby sme veľmi trpeli ako vojakovi, ktorý sa pýši ranou, čo mu zdobí hruď. Rousseau to nepochopil.
Radosť je len oddychom v útrapách, šťastím by bolo, keby sme o nich vôbec nevedeli.