Autorom nasledujúcich myšlienok je Sully Prudhome.
Najčastejšie si pýtame radu vtedy, keď sme sa sami rozhodli, buď z pätolizačstva, domýšľavosti alebo v nádeji, že nám niekto schváli naše rozhodnutie.
Keby si všetci známi vymieňali medzi sebou vaše listy, neboli by ste vo svojej koži.
Povieme si: „Keby som tak ochorel, čo by sa potom stalo s mojou prácou?“ Ale choroba nás odvráti od všetkého, zbaví nás ctižiadosti, a nakoniec sa tomuto vyslobodeniu sami potešíme.
Tajomstvo páčiť sa spočíva v tom, že nijaké tajomstvo nemáme.
Ostatným sa zapáčime len vtedy, ak ich vyzdvihneme na svoj úkor.
Ak sa chceme zapáčiť pre svoje schopnosti, musíme zbaviť žiarlivosť nádeje skôr, ako by stačila narásť, treba sa nám narodiť „mimo konkurencie“.
Podozieranie je už trestom.
Podozierať znamená súdiť vo vlastnom záujme.
Dobré srdce nás neupodozrieva, bojí sa o nás.
Podozrenie treba odohnať už preto, že samo osebe nemôže byť dobré.
Čo je nesmelosť? Vrodený strach pred súdom, ktorý vždy neznamená, že by sme sa báli rozsudku.
Spoločnosť je taká násilnícka, že sme naozaj v práve, keď sa pred ňou bránime.
V spoločnosti má výhodu ten, kto reaguje s nadšením, ospravedlňuje to odvahu a zakrýva porážky. Vážnosť sa vždy spája so zodpovednosťou a ľahko nás zosmiešni.
Pravidlo, ako si zachovať nezávislosť voči sebe: Privyknúť na všetko, ale neosvojiť si nijaký zvyk.
Pravidlo, ako si zachovať nezávislosť voči ostatným: byť úprimný, taktný a mať presné vedomie vlastnej hodnoty.
Niet slobody bez rozhodnosti. Potvrdí sa to aj pri tých najbezvýznamnejších veciach. Kto nevie nikoho nahnevať, je otrokom všetkých. V Paríži musí mať človek pevný charakter nielen na to, aby si vybojoval čas, ale aj na to, aby ho dobre využil.
Zdvorilosť by bola skvelá vlastnosť, keby nevyberala od práce toľké dane za záhaľku.
Zdvorilosť je pre dobrotu tým, čím je kult pre cirkev.
Zdvorilosť je výmena mincí, razených sebaláskou na obraze srdca.
Prečo nepovežujeme ohováranie za nezdvorilosť? Je neslušnosťou voči neprítomným, o ktorých sa hovorí. Na to sa zvykne povedať, že zdvorilosť sa vyžaduje len medzi prítomnými osobami. Táto poznámka dobre vystihuje povahu a morálnu stránku zdvorilosti.
Zdvorilosťou je aj zdržanlivosť, ktorá vystrieda priazeň; táto zdržanlivosť je zištná, egoistická.
Nemaskovaná ľudská škaredosť ospravedlňuje pokrytectco. Všimnime si, že vždy sa hráme na niekoho, kto je aspoň trošku iný ako my. Núti nás k tomu zdvorilosť, rovnako ako nás cudnosť nabáda, aby sme sa zahaľovali. V tomto zmysle zdvorilosťou zakrývame naše morálne nedostatky a pokrytectvom naše poklesky.
Zdvorilosť spočíva v predstieraní toho, čo by malo byť v skutočnosti; a tak prirodzene zdvorilá osoba je vskutku dobrá do takej miery, ako to predstiera. Podstúpime viac obetí kvôli zdvorilosti než kvôli cnosti, lebo ľahšie obetujeme márnivosti ako svedomiu.
Pozvali ma na večeru, dlhujem jednu návštevu, otravuje ma to. Zdvorilosť i vďačnosť ma nútia, aby som ta šiel. Namiesto toho, aby som niečo robil z vďačnosti, robím to zo zdvorilosti. Prečo si nedám námahu, aby som bol vďačný, keď ju vynaložím na to, aby som bol zdvorilý? Takto, hoci by som mohol slobodne konať správne, radšej sa nútim ku klamstvu.