Harmatanec
Keď je diskotéka v najlepšom, všetci sa roztancujú a dievčatá začínajú byť povoľné, nastupuje na parket macher. On dá celému večeru v sále „vtip“ a „šarm“. Chvíľu sa zvŕta s partnerkou v tanci a potom z roztopaše drgne z celej sily do susedného tanečného páru. Ten stratí rovnováhu a preletí krížom cez parket až na druhú stranu, pričom zhodí po ceste desať ďalších párov. Celá tá „chodba“ tiel chytí balans a má čo robiť, aby nespadla a vrátila sa do rytmu… Zo všetkých strán sa ozýva pobúrene: „To sú fóry! Veď sme mohli tresnúť na parket! Nechajte si tie grify!“ Frflanie nie je adresované „vtipnému“ machrovi, ktorý to na parkete svojím bodyčekom zapríčinil. – Ten sa búri s ostatnými, hrá divadlo, že aj on stratil rovnováhu… Ľudia frflú na tých dvoch chudákov, do ktorých majstrovsky drgol a ktorí pozrážali ostatných. Macher má zo svojho žartu radosť a po chvíli zopakuje ten istý grif: vrazí bokom z celej sily do ďalšieho nič netušiaceho páru. Ten akceleruje, vyletí z rytmu a opäť pozráža celú „chodbu“ tiel. Opäť sa všetci dívajú zlými očami na nevinných drgnutých, bodyčekovaných, vyšinutých tanečníkov. Toto drganie z machrovej roztopaše napokon znervózni celú diskotéku a ľudia prestanú mať chuť chodiť na tanečný parket a dávať do seba znezrady drgať…
Jeden drgá do všetkých – všetci do nikoho. To je stručné hlásenie o stave našej „únie“. Čoraz častejšie počujem a čítam „…Ten a ten svojím vyhlásením, článkom, postojom, svojou prítomnosťou alebo neprítomnosťou, angažovanosťou aleb neangažovanosťou, tým že odovzdal hlas, alebo tým, že neodovzdal hlas, DESTABILIZUJE NAŠU REPUBLIKU…“ Náš macher na parkete do niekoho z celej sily drgne (do Maďarov školami, do živnostníkov pokladňami, do DIK – ov obligáciami…), tí preletia parket, pozrážajú zákazníkov, investičné fondy, „tancujúcich“ novinárov, učiteľov roľníkov. A všetci frflú na tých, čo nie vlastnou vinou stratili nervy a zverejňujú argumenty. A ten, čo to zapríčinil a z celej sily bodyčekoval prvý, používa hrozivú formuláciu: „Destabilizujete našu mladú republiku!“ Ale podľa mňa sa dá DESTABILIZOVAŤ len niečo, čo je STABILNÉ. U nás máme vládu, parlament, banky, súdy, politické strany, voľby, štátne sviatky, vlastnú armádu, políciu aj štátny rozpočet a všeličo iné… Ale STABILITU? Roztancovali sme sa celí rozradostení, že komunisti prestali hrať do tanca hrajú nám naši noví diskdžokeji, ale komunisti sa roztancovali s nami, vstali staronoví bojovníci, lazy sa pohli, dávajú si hrať pesničky o sociálnom cítení, o chamtivom zahraničnom kapitáli, a občas nastúpi na parket macher – a len tak bodro, zo žartu drgne do nič netušiacich obchodníkov, biskupov, Rómov, Čechov, Maďarov, novinárov, šéfov nadácií… Všetci vypadnú z rytmu, podaktorí, aby nepopadali, drgnú do ďalších a všetci potom svorne nadávajú na obchodníkov, biskupov, Rómov, Čechov, Maďarov, novinárov, šéfov nadácií, bankárov, jedným slovom, na tých, ktorí DESTABILIZUJÚ našu radostne roztancovanú – ale čerta starého – STABILNÚ slovenskú diskotéku. Najviac sa rozčuľuje macher, ktorý zmenil slušný tanec na HARMATANEC.
Odvolávanie riaditeľov, hnusný slovník priamo na parkete, vykynožovanie drobných živnostníkov… Po všetkých tých „bodyčekoch“ vždy vstávame, oprašujeme sa, nebojácni frflú a všetkých prestáva HARMATANEC, ktorý sa vydáva za TANEC, baviť. Väčšina už čaká na „hačača“. Hačnem si mimo parketu, nalejem si a do politiky ma už nikto nedostane! Macher čaká len na to. Stane sa kráľom tanečného parketu. A nastane stabilita ako remeň! Postupne nám poberú stoly, stoličky a budeme okolo parketu stáť. Možno budeme kľačať. V pokľaku je väčšia STABILITA. Budeme pokľačiačky počúvať Slobodnú Európu, a tým úplne destabilizujeme horko-ťažko vydobytú stabilitu.
A jeden bude za všetkých – a všetci za nikoho.
Už dlhé roky sa mi páči národné heslo Macedóncov, ktorých je na svete asi toľko ako Slovákov: „Jeden za všetkých – všetci za nikoho!“ (Edin za site – site za nikade!) Nazval som takto svoj nový podčiarnik, v ktorom sa budem baviť tým, že vás postupne všetkých úplne zdestabilizujem.
Július Satinský
————————————————————