Raz príde deň…
Prezradím vám, podľa čoho zbadáte celkom bezpečne, že už sme v Európe. Bude to v ten deň, keď už nikde okolo seba nebudete vidieť nápis Z technických príčin zatvorené. Na túto fintu totiž už v Európe dávno prišli. Vedia, že stačí, aby sa zo dvaja zákazníci prehnali a našli zatvorený obchod, ktorý má byť podľa otváracích hodín otvorený, a už tam nikdy nepáchnu. A nielen oni, aj mnohí iní, ktorým to tí dvaja povedia.
U nás je to ešte stále jedna z mohých fínt, ktoré nevyzerajú na vymretie. Všade inde vo svete – veď som tam bol! – nájdete to isté nožiarstvo na tom istom mieste, ako keď ste ho navštívili pred rokmi, otvorené v ten istý čas a s tými istými nožmi a nožnicami plus nejakými novinkami, na tom istom pulte, s tým istým predavačom. Keď náhodou predavač medzitým umrel, tak sa jeho zástupca aspoň naňho podobá. U nás si spomeniete polhodinu po odchode z krámu, že ste si zabudli kúpiť nožnice na nechty, utekáte späť – ale už je tam Z technických príčin… Možno je za sklom ešte nejaký pohyb, personál tam ešte je, ale zákazník sa dnu nedostane, aj keby hneď nahlas plakal. Poviete si, že som zlý človek, špehúň, žalobaba, ale prezradím na seba len toľko, že v poslednom čase sa špecializujem na obchody s tým nevysloviteľne drzým nápisom. Z technických príčin tu teraz nemôžem zachádzať do podrobností, ale pamätám sa, že som raz sledoval paniu na dedinskej pošte, ktorá vyvesila ceduľku Z technickývh príčin… Prešla pomalým krokom s nákupnou taškou oproti do mäsiarstva a stala si tam do radu. Postavil som sa za ňu do radu, pozdravili sme sa, ona kúpila, ja som kúpil a vrátili sme sa na poštu. Odomkla, odstránila ceduľku Z technických… zaniesla si mäso kdesi dozadu, umyla si ruky, učesala sa a potom ma obslúžila. Celé to trvalo dvadsať minút. Ale uvedomte si, že v šestine sveta bolo možné mať z technických príčin zatvorený podnik, poštu, divadlo aj týždne, mesiace… Človeka, ktorý vyvesil ceduľku, nestíhal ani zákazník (vedel, že by to nemalo žiadnu cenu), ani štát (ten dobrotivý otecko všetkých brigád socialistickej práce kašlal na každého a na všetkých. Štát mal iné starosti: boj za mier, súbor opatrení… jedným slovom, štát nevedel, kde mu hlava stojí).
Štáty sa rozpadávajú, ale zákazník je večný. A zákazník zbavený komunistických pút ide do útoku. Vpred, priatelia zákazníci! Posledná borba vzplála, dajme sa na obchod! Lenže zamestnanci štátnych obchodov, úradov, dielní si veselo v pracovnom čase vyvesujú ceduľku Z technických príčin… Keďže nie sme mechom udretí a máme na to, aby sme sa do Európy nekýblovali za každú cenu, dajme na vedomie zamestnancom štátneho tezortu, že tú fintu poznáme, že sme ju prekukli a že toho máme dosť.
Občas sa cítim ako národný buditeľ kapitalizmu. Som príslušníkom národa, ktorý buditeľov potrebuje ako soľ. Pamätám sa, ako som sa vysmieval Rusom, keď sme ešte chytali sovietsky televízny kanál. Skoro ráno vysielali kreslené inštruktáže: ako sa umývajú zuby, ako treba používať mydlo… Škeril som sa povýšenecky ako pravý Európan a mal som pocit, že u nás už nemáme čo vysvetľovať,
Ha-ha-ha
Kým ktokoľvek beztrestne používa ceduľku Z technických príčin… nemôže byť u nás o európanstve reč. Na také finty nám už civilizácia nenaletí.
Keď príde ten deň a všetky obchody široko-ďaleko budú otvorené, keď na žiadnej bankovej či poštovej priehradke nebude ceduľka Z technických príčin zatvorené, keď budeme mať – všetci majitelia telefónov – na telefónoch digitálne hodiny s presnou sumou, koľko sme pretelefonovali, jedným slovom, keď prestanú jestvovať technické príčiny ako finta, v ten deň dám za vlastné peniaze vystrojiť nad Dunajom ohňostroj. Nech to stojí, čo to stojí. V ten deň totiž budeme v Európe!
Július Satinský
————————————————————-