Autorom nasledujúcich citátov a myšlienok je Sully Prudhomme.
Niektorých ľudí by sme radšej videli chorých ako neverných, a tomu hovoríme – milovať.
Láska by bola božská, aj keby z nej nebol iný úžitok ako ten, že dáva cenu najbezvýznamnejšej veci.
Črepy lásky nikto nepozliepa, keď už dosiahla svoju podstatu, môže zaniknúť.
Žiarlivosť je clom lásky. Ustavične sliedi za niečím, s čím by sme sa mali priznať. Ale aký tovar to pašuje a aké hanebné sú jej poplatky! V podstate ich každý prijíma, ale nikto ich neuznáva. Koľko ráz jej ponúkli kľúče aj bez pýtania a ona sa nebránila a vzala si ich.
Ak sa potrebujeme presvedčiť o vernosti, je to znakom žiarlivosti.
V pravej láske je dôvera jediným útočišťom pred žiarlivosťou.
Podstatou srdca je nežnosť. Pre nežnosť je príznačné, že dokáže vytušiť a domyslieť si.
V sporoch lásky má vždy výhodu ten, kto je ľahostajnejší, pretože iba on je schopný rozmýšľať, pravdu má vždy bezcitnejší.
Zväzkom vždy strácame ne nezávislosti, čo získavame v láske; rozchod však nikdy nevráti späť do nezávislosti, o čo nás obral v láske… Preto by sme sa mali viazať s najväčšou opatrnosťou, ale na to prídeme prineskoro.
Dvorenie je obchod, láska je obeť.
Zdá sa, že v láske je nekonečný priestor medzi túžbou a jej naplnením. Akoby šlo len o to, prekročiť posvätný prah a urobiť prvý obrovský krok… Prekvapí nás rýchlosť prístupu. Rozdiel medzi vy a ty, v reči taký ostrý, dostane v cite odrazu jemné odtienky. Z ničoho nič si tykáme a ani sa tomu nečudujeme. Láska tyká, lebo je najvyžším stupienkom, na ktorý dve srdcia vystúpia alebo sa naopak znížia, aby sa spojili a patrili si. Potláča rozdiely v postavení a v zásluhách, dve bytosti stavia na rovnakú úroveň.
Meno ženy, ktorú milujeme, stáva sa hodnotiacim prívlastkom.
Meno milovanej ženy nie je slovo ako ostatné, má vlastnú tvár, život, je nežné a sväté. Môžeme ho vyrieknuť len so sklopenými očami a pošepky, tváriac sa pritom roztržito, lebo sa vyslovuje tak ťažko, akoby nieslo na sebe indiskrétne znamenia našej lásky a zrádzalo ju. Ale i tak sme šťastní, keď ho počujeme, pretože je viac ako zvuk, stáva sa hlasom. Ak ho napíšeme, prepožičiavame mu tvár tej, ktorú milujeme…
Rečník sa uspokojí s rôznorodým auditóriom, básnik si poslucháčov vyberá. Milenec dáva prednosť jedinej bytosti pred všetkými ostatnými a samota bez nej, hoci je nablízku, je prinajmenšom vybojovaná.
Vášeň, ktorej chýba úcta, nepozná ani nežnosť.
Láska je potomstvo, ktoré sa vnucuje.
Bolo by zúfalé, keby sme vyčerpali slovník nežnosti skôr ako nežnosť samu. Čo jej budem hovoriť celé roky? Závidím dieťaťu jeho cituplné džavotanie.
Ženy neprivádza k súcitu rozum, ale utrpenie.
Nežnosť je pre lásku tým, čím je pôvab pre krásu. Nežnosť je pôvabom lásky.
Žena je stelesnením božieho úsmevu.
Keď premýšľame o tom, že byť milovaný znamená mať pri sebe bytosť, ktorá nám chce len to najlepšie a celkom sa nám odovzdáva, uvedomíme si cenu lásky, najmä uprostred čoraz egoistickejšej spoločnosti.
Prvý muž, ktorý sa pokúsil nájsť v manželstve šťastie na celý život, bol určite veľmi trúfalý, alebo veľmi zamilovaný.