Na dnes som vybral z tvorby Rabindranátha Thákura.
CHCEM sa ti prihovoriť najhlbšími slovami; netrúfam
si však, lebo sa bojím, aby si sa nesmiala.
Preto sa smejem sám sebe a žartom rozbíjam
svoje tajomstvo.
Zľahčujem svoju boleť v obave, aby si to
neurobila ty.
Chcem sa ti prihovoriť najpravdivejšími
slovami, ale netrúfam si, lebo sa bojím, že mi neuveríš.
Preto ich zahaľujem do nepravdy a vravím
opak toho, čo si myslím.
Pochabo zľahčujem svoju bolesť, aby vyzerala
nezmyselná, lebo sa bojím, aby si to neurobila ty.
Chcem sa ti prihovoriť najdrahšími slovami;
ale netrúfam si, lebo sa bojím, že sa mi nedostane
rovnakej odmeny.
Preto ťa surovo oslovujem a pýšim sa svojou
hrubou silou.
Ubližujem ti, lebo sa bojím, že nikdy nepoznáš
nijakú bolesť.
Túžim sedieť mlčky pri tebe; ale netrúfam si,
aby mi srdce neprešlo cez pery.
Preto táram a nezáväzne rozprávam a skrývam
si srdce za slová.
Som krutý k svojej bolesti; lebo sa bojím,
aby si to neurobila ty.
Túžim odísť od teba; ale netrúfam si; lebo
sa bojím, že spoznáš moju zbabelosť.
Preto dvíham hlavu a bezstarostne prichádzam k tebe.
Ustavičné útoky tvojich očí mi večne oživujú bolesť.
—————————————————————–