Regulujme sa bratia!
Priznám sa vám – odľahlo mi. Celý život som túžil po etickom samoregulovaní. Moja túžba bola taká silná, že som niekoľkokrát už-už so samoregulovaním svojich mravov začal… Túžba je však jedna vec, a vrodená lenivosť, pohodlie a napokon aj sama nemravnosť – druhá. Radšej som sa dal eticky regulovať inými. Šiel som s prúdom. Raz to bol Sokrates, inokedy Kant, boli také časy, že si ma opantal Kristus, z diaľky zúfalo signalizovali Marx, Engels, Lenin… Indovia podhodili zenbudhizmus… Ale k plnohodnotnému samoregulovaniu som sa nedostal. Ono také etické samoregulovanie zaberie dosť času. Keď vás reguluje niekto iný, nájde sa čas aj na šport, výlety, knižku – ale pri samoregulovaní treba každé slovíčko zvážiť, poomáľať a až potom dať na papier! Pri samoregulovaní za vami nikto nestojí. Akurát môžete použiť citáty a potom rýchlo späť do samoregulácie…
A teraz dala sama vláda zelenú etickej samoregulácii! Čas zastal, nikam sa netreba ponáhľať. s čistým svedomím si môže každý autor regulovať svoje mravy, koľko chce. Nikto mu do toho nemôže hvoriť – reguluje si slobodne ako vták. Čas radosti, veselosti pisateľovi nastal nyní… Porodí myšlienku, hodí ju do svojho etického sitka… potrasie sitkom a hľadí pozorne, čo mu po presype z myšlienôčky zostane. Ak nezostane nič, aj tak dobre. Prepadla cez etické sitko – treba začať písať článok znovu. Príde myšlienôčka, ktorá sa v sitku udrží. Netreba zúfať. Nie je to, samozrejme, také jednoduché ako bez sitka! Etické saoregulačné sitko je neúprosné. Napíšeš o niekom, že je Slovák, a vhodíš to celé do sitka. Zistíš, že starý otec bol goral z poľskej strany Tatier a praprastará mama z matkinej strany utiekla s Rumunom do Koložváru… Bolo by nemravné o horeuvedenom tvrdiť, že je Slovák. Etická samoregulácia ťa pribrzdí, a tak o dotyčnom napíšeš radšej, že je človek. Človek, to znie hrdo. Alebo napíšeš o niekom, že sa názorovo triešti. Nasypeš do sitka, potrasieš a zistíš, že sa názorovo vôbec netriešti. Chcel stále, aby všetko bolo štátne. Jedným slovom, slovenský, špecifický kapitalizmus. „Kapitalisti celého sveta, spojte sa!“ Privatizáciu s chuťou vo dne v noci ironizuje, ako sa to u nás patrí! Ej, veľká radosť sa ma zmocňuje, že mám konečne čas na etickú samoreguláciu, že prestávam písať zbytočnosti, nejapnosti, ktoré som doteraz bez sitka púšťal do tlačiarní sveta.
Mnohí z nás sa eticky samoregulujú dlhé roky a dosahujú vynikajúce výsledky. Ale ja som si morálku doteraz prísno nestrážil. Pretože etická samoregulácia – aby si konečne, milý čitateľ, porozumel, o čom je tu reč – je to, keď si človek sám stráži svoje mravy, svoju morálku. Doteraz som si strážil peňaženku, životosprávu, ženu, deti, strážil som si účes a iné nepodstatné voloviny. Jedným slovom, rozdával som sa v drobných. Ale teraz si vravím zodpovedne – na stráž! Hybaj si strážiť etiku, chlapče, lebo bude zle! Morálka sa ti kýva ako zub v papuli. Treba ju začať regulovať, neposlušnicu prelietavú! Treba etike dať správny smer. Aby človek etickým samoregulovaním vedel, kde pravdu obísť, nadísť, podísť… Aby nenarazil, aby jej dal správny smer.
Priznám sa – odľahlo mi. Konečne niekto povedal nahlas, po čo mi už dávno duša piští. Piští mi po etickej samoregulácii. „Morálôčka moja, o de-, o de-, o de- o deviatich dierkach, prestala mi pískať pri bohatých dievkach…“ začal som hneď parafrázovať, lebo som rodený parafrázista. Hodil som parafrázu do etického sitka a…
Regulujme, bratia! Veď sa frázy stratia.
Július Satinský
————————————————————-