Bratstvo namiesto konzumu
Písal mi priateľ, švédsky lekár, trvalým pobytom vo švédskom meste Västeras. Narodil sa v Bratislave, je rodoľúby Slovák a dovolenkoval v rodných končinách. Vrátil sa „domov“ do Švédska veľmi smutný a rozčarovaný. Ozbíjali ho. Priamo v jeho rodnej Bratislave sa mu za bieleho dňa vlúpali do „karavánu“ a vzali mu všetko. Ešte aj album so vzácnymi rodinnými fotografiami zo starej Bratislavy. Bol rozľútostený. Jeho žena Švédka to tak vážne nebrala a utešovala ho. Náhoda? Výnimka? Švagor z Texasu si v lete položil v šatni bratislsvskej reštaurácii na pult taštičku s dokladmi a peniazmi. Urobil tri kroky k zrkadlu, prečesal sa a zasa urobil tri kroky od zrkadla späť k šatni. Pult bol prázdny. Ozbíjali ho. Priateľ z Nemecka, tiež rodák z Bratislavy, prišiel pred rokom na vianočné sviatky domov k mame. Vyskočil z auta, vbehol do domu, vybozkával si slovenskú mamičku a celý šťastný, že je doma, utekal von povynášať z auta vianočné darčeky. Ale vynášať už nemal čo. Zabudol, že u nás sa nevynáša. Auto bolo – za tú chviľku – vykradnuté. Ozbíjali ho. Náhoda? Výnimka? Moji príbuzní a kamaráti tvrdia, že tu – doma – nemajú pocit istoty. Nielen pre zlodejov a zbojníkov, ale aj pre služby. Priateľ zo Švédska strávil zbyšok dovolenky zháňaním remeselníka, ktorý by mu na „karaváne“ opravil okno. Okno zo skla nezohnal. Naveľa – naveľa (a teraz citujem z listu, ktorý prišiel zo Švédska)… „po celodennom jazdení žeravou Bratislavou som sa dostal až do Ivanky a tam ma v akomsi klampiarstve vyslyšali. Vysvetlil som im, čo chcem, a oni – predstavte si – boli ochotní vystrihnúť kus hliníkového plechu a zachránili ma…!“ Koniec citátu. Aj švagor z Texasu si musel namiesto dovolenkovej kratochvíle vybavovať náhradné dokumenty na ambasáde. Tí chlapci zvonka nie sú na také prudké zbojníčenie zvyknutí. Ja sa už nesťažujem. Tohto roku v septembri nám zasa z chalupy ukradli bicykle, ktoré sme si kúpili po minuloročnej krádeži. Podľa mňa ide o kolobeh bicyklov v prírode. Lenže vysvetľujte to tým rozmaznancom z Nemecka, USA alebo Švédska.
Nie, nie sú to náhody, výnimky. Na Slovensku nemá majiteľ auta bicykla, tašky alebo čapice istotu, že mu ju neukradnú. A po takomto zovšeobecnení presne viem, aká bude reakcia čitateľov: jedni mi pritakajú, druhí sa rozčúlia, že robím z rodákov zlodejov, a tretím nepôjde do hlavy, ako je to možné, že mám na to, aby som každý rok celej rodine kupoval bicykle…
Ale aby moje obrazy o súčasnom Slovensku boli pravdivé, musím dodať citáty z repliky istého poslanca na tlačovej konferencii. Na otázku, čo môže ponúknuť Slovensko civilizovanému svetu, odpovedal: „Bratstvo namiesto konzumu.“ To ma upokojilo. Pretože bratstvo je krásna vec. Tá odpoveď znie, ani čoby ju vyriekol Tolstoj, Dostojevskij, Mark Twain… Naša ponuka je jedna z najušľachtilejších. LIBERTÉ, EGALITÉ, FRATERNITÉ. Heslo – ako to volajú marxisti – Francúzskej buržoáznej revolúcie z roku 1789. Lenže ja som vyznávačom Margaret Thatcherovej. Tá na oslavách horemenovanej udalosti v Paríži v roku 1989 bezostyžne vyhlásila, že pod tým heslom sa začali diať v Európe poriadne svinstvá… Nuž ale treba pochopiť Angličanku, ktorá žije na britských ostrovoch a až taký prehľad o živote na kontinente nemá…
Teším sa na časy, keď Európa prijme našu ponuku a namiesto konzumu sa bude bratať. Zbohom, demokracia, vitaj bratstvo bez konzumu! Len – božeuchovaj – nech to včetko nie je bez rozumu…
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, Ikar 2007
————————————————————–