Autorom nasledujúcich myšlienok a citátov je Sully Prudhomme.
Veľa ľudí hľadá strednú cestu medzi štedrosťou a sebectvom, aby sa tak zbavili povinnosti obetovať sa, ale nemuseli odmietnuť. Len čo trošku poľavíme v štedrosti, už strácame na cene.
Podstatou memonára je špekulovať s každou nevedomosťou v sebectve blížneho.
O koľko ťažšie sa šetrí citlivému človeku ako mamonárovi!
Šťastlivec, kto s rovnakým srdcom požičiava i dáva! Ak príde o svoje peniaze, nestráca priateľa.
Veľké umenie: Požičiavať, a nabyť pritom odporný!
Zákony národa vyjedrujú, akým by chcel byť, jeho mravy, akým je.
Rozhorčenie podnecuje odvahu; zbabelé rozhorčenie nepochopíme. Aj politické strany vznikli len z rozhorčenia.
Rozhorčenie je spravodlivá zlosť.
Ak vám nejaký muž povie: V dvadsiatich rokoch som bol stúpencom Spinozu, dnes verím v boha v troch osobách a odlíšeného od sveta, môžeme mu síce povedať, že sa mýli, ale v nijakom prípade si ho neprestaneme vážiť. Ak nám ten istý muž povie: Keď som mal dvadsať rokov, verný tradíciám svojej rodiny a vnuknutiu svojho srdca bol som za kráľa, teraz som za republiku, alebo slúžil som vzájomne obom princípom, stihne ho naše pohŕdanie a nazveme ho chameleónom. Dáme sa oklamať domnienkou, že našu politickú orientáciu riadi iba vypočítavosť.
Len čo by do politickej ekonómie prenikla nestrannosť, táto veda by sa ocitla bez princípov a zákonitostí. Predpokladá egoizmus, ale tým, že vytvorila teóriu bohatstva, jej praktickým cieľom je odstrániť biedu, čiže je ideálom štedrosti.
Nič nás neznechutí väčšmi ako sklamanie. Skôr dáme prednosť trpkej pravde než sladkej ilúzii.
Načo sa máme utešovať rojčením o budúcnosti, keď aj tak nie sme nikdy spokojní s prítomnosťou, ktorá bola voľakedy budúcnosťou?
Neraz býva rovnakou slabosťou zatnúť sa, ako stratiť odvahu.
Veľkou necnosťou ľudstva je, že si robí z odmeny cieľ. Bohatstvo by sa malo stať odmenou, nie cieľom práce. Úcta by mala byť odmenou, nie cieľom správania. Nebesá by mali byť odmenou, nie cieľom zbožnosti. Niet zásluhy bez nezištnosti.
Niektorých ľudí vyvedú z rovnováhy drobné nezhody a nezlomia ich veľké nešťastia.
Utiekať sa k výrečnostri znamená uvedomovať si nedostatky.
Ľudia majú radšej odhaľovanie pravdy, nie pravdu samu, lebo slávu môžu získať iba odhaľovaním, takže o pravdu im vlastne nejde.
Vždy máme viac príležitostí niečo oželieť, ako získať.
Len výnimočný duch je schopný obdivu.
Viac sa trápime pre zlé zdravie, ako sa tešíme dobrému. Navyše, radosti tela sú ohraničené, bolesto bezhraničné.
Nemilosrdný zdravý rozum ľaká výbojné duše. Povznesený rozum, vždy preniknutý nesmiernou zhovievavosťou, zasa sputnáva srdce.
Keď odmietame, máme to robiť zdvorilo, keď prosíme, nesmieme to robiť podlízavo.
Vďačnosť je prirodzene tým silnejšia, čím príjemnejšie je dobrodenie; ale pri ďakovaní si musíme dávať pozor, aby sme neukázali viac vypočítavosti ako dojatia.