8.1.2007
Cez vianočné sviatky si človek všimne všeličo, lebo má na to čas. Dívate sa na televíziu, na film o živote Ježiša, už ktovie koľký v poradí, a zrazu si uvedomíte, že v tých filmoch Žid Ježiš nikdy nevyzerá ako Žid. Že jeho podoba nemá semitské črty. A spomeniete, že tak je vyobrazený všade. Na veľkých umeleckých dielach aj na maličkých svätých obrázkoch. Krásna tvár škandinávskeho typu, dalo by sa povedať. Často modré oči. Niekedy aj trochu svetlé vlasy. Ako keby sa do Palestíny zatúlal zo severnej Európy. A jeho matka takisto. Učeníci sa už trochu podobajú na Židov, niekedy viac, inokedy menej. Najviac sa podobajú na Židov záporné postavy tohto fundamentálnrho príbehu. Herodes, Kaifáš a predovšetkým Judáš. Tí niekedy dokonca pripomínajú karikatúry Židov z rôznych humoristických časopisov z konca devätnásteho storočia. Podoba Ježiša s ostrými semitskými črtami je, zdá sa, neprijateľná. Nikto nevie prečo, ale všetci to tušíme.
Filmová tvorba si konečne podrobnejšie všimla aj toho rozhodujúceho človeka, ktorý sa zaslúžil o to, že kresťanstvo sa ujalo a že napokon zvíťazilo. Pavol, predtým Šavol. Pôvodne nepriateľ kresťanov, ich likvidátor. Neskôr sa zmenil na ich zanieteného propagátora. Také obraty o stoosemdesiat stupňov nie sú v histórii ojedinelé. Tento sa od iných líši predovšetkým tým, že to bol obrat z presvedčenia, z pocitu hlbokej viery. Oslovil ho Boh. Takže Pavol si nekládol zbytočnú otázku, či Boh existuje. Nestrácal čas pochybnosťami. Konal. Jeho plán bol takmer neuskutočniteľný. Presadiť kresťanstvo a poraziť dovtedavšie náboženstvá. Ukázalo sa, že aj neuskutočniteľné plány sa dajú uskutočniť, ak vieme ako na to. A Pavol to vedel. Urobil to najdôležitejšie – otvoril cestu k Bohu aj ostatným. Teda aj tým, čo neboli Židia. Vniesol do kresťanstva univerzálnu myšlienku a bolo mu jasné, že ju môže presadiť iba z centra. Preto sa silou mocou chcel dostať do Ríma a pôsobiť odtiaľ. (Tu si nevdojak spomínam na Pražskú jar. Na proces obrody socializmu z Prahy. A centrum bolo v Moskve. Taký bol aj výsledok.) Pavlovi sa podarila grandiózna vec. O to grandióznejšia, o čo boli podmienky nepriaznivejšie. Ale vyšlo to.
A teraz k Vianociam konkrétne. Jeden pán farár povedal v televízii (keby ju tak bol mal svätý Pavol k dispozícii!), že na druhý sviatok vianočný, na Štefana, by sme sa po štedrovečernej veselosti a radosti mali zamyslieť nad hodnotou utrpenia, lebo svätého Štefana ukameňovali za jeho vieru. Čiže – veseľme sa, ale nezabúdajme. Aby to bolo vyvážené. To je múdre. Ale dieťatko sa narodilo v maštali, teda v skromných pomeroch. To nemôže byť náhoda. A my sa veselíme obžerstvom, jedným zo smrteľných hriechov. Ako sa potom zamýšľať nad zmyslom utrpenia?
Niekde sa stala chyba.
Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
————————————————————-