Na dnes som vybral opäť z tvorby R. Thákura
V spýtavých očiach máš smútok. Snažia sa poznať
moje myšlienky, akoby mesiac chcel preniknúť do hlbín morských.
Odhalil som celý svoj život pred tvojimi
očami, nič som neskryl, ani nezatajil. Preto ma nepoznáš.
Keby to bol len drahokam, rozbil by som
ho na tisíc kúskov, spravil by som z nich náhrdelník
a zavesil ti ho na šiju.
Keby to bol len kvet, okrúhly, malý a ľúbezný,
odtrhol by som ho pri koreni a votkal ti ho do vlasov.
Ale je to srdce milovaná. Kde sú jeho
brehy a kde dno?
Nepoznáš hranice tohto kráľovstva, aj keď si
jeho kráľovnou.
Keby to bola len chvíľka rozkoše, rozkvitla
by do blaženého úsmevu a ty by si ho videla a ihneď mu
porozumela.
Keby to bola len bolesť, roztopila by sa
v priezračných slzách, odrážajúcich mlčky najvnútornejšie
tajomstvo svoje.
Ale je to láska milovaná.
Jej radosť a bolesť nemajú hraníc a jej
nedostatky i bohatstvo sú nekonečné.
Je ti blízka ako tvoj život, ale nikdy ju
celkom nepoznáš