Nedeľná chvíľa poézie

21. novembra 2010, peternagy, Nezaradené

Na dnes som opäť vybral z tvorby Rabindranátha Thákura

Ó ŠIALENEC, nádherne opitý;
ak kopeš do dverí a verejne robíš zo seba
blázna;
ak si cez noc vyprázdniš vak a lúskaš
prstami nad opatrnosťou;
ak chodíš po čudných cestách a hráš sa
s márnymi vecami,
nestaráš sa ani o rým, ani o zmysel.
Ak napínaš plachty pred búrkou a lámeš
veslo na dvoje,
chcem ťa, priateľ môj, nasledovať, spíjať
sa a vyjsť na psí tridsiatok.

Premárnil som dni a noci v spoločnosti
poriadnych a múdrych susedov.
Od veľa múdrosti mi obeleli vlasy a od veľa
bdenia oslabol zrak.
Roky som zbieral a zhromažďoval zvyšky
a úlomky vecí.
Rozšliap ich a tancuj po nich a rozsyp do
vetra.
Lebo viem, že najväčšia múdrosť je spíjať
sa a vyjsť na psí tridsiatok.

Nech zmiznú všetky rozmary, nech beznádejne
stratím cestu.
Nech divý vietor príde a odtrhne ma od
kotvy.
Svet je obývaný užitočnými a múdrymi
dobrákmi a robotníkmi.
Sú ľudia, ktorí sa ľahko dostanú do čela,
a ľudia, ktorý poslušne idú za nimi.
Nech sú šťastní a bohatí, ja chcem ostať
pochabý a ničomný.
Lebo viem, že koniec všetkých vecí je spíjať
sa a vyjsť na psí tridsiatok.

Prisahám, že sa v tú chvíľu vzdávam všetkých
práv na hodnosti slušných ľudí.
Vzdávam sa pýchy učenosti a snahy rozoznávať
právu a krivdu.
Rozbijem nádobu pamäti a vylejem posledné
kvapky sĺz.
V pene jahodovočerveného vína okúpem
a rozjasám smiech.
Znak slušnosti a triezvosti roztrhám na
márne kúsky.
Vykonám svätý sľub, že budem bezvýznamný,
budem sa spíjať a vyjdem na psí tridsiadok.
—————————————————————