peternagy

„No to si celý Ty! Sedíš si tu sám pri pive, čumíš do neznáma a rozjímaš nad nejakým receptom na spásu sveta.“
„Tentokrát si sa čírou náhodou netrafil.“
„Tak asi kuješ nejaký plán, ktorý potom s priam profesionálnou virtuozitou nezrealizuješ.“
„Budeš prekvapený, ale tentokrát pozorujem. A len tak mimochodom, dnes sa plánom a všetkému možnému aj nemožnému hovorí projekty, kráčaj s duchom doby.“
„No dobre, v tomto Ťa budem nasledovať, tak nech sú to trebárs aj prodžekty, ale čo je na tých topoľoch a vranách tam za oknom natoľko hodné Tvojej ctenej pozornosti?“
„Hľadám v tom zdanlivom chaose nejaký systém, nejakú komunikáciu, ako sa dohovárajú, kedy vzlietnu a kam.“
„No to ma podržte, už vidím, ako píšeš vedeckú prácu o komunikácii vrán.“
„A keby som aj napísal, „vedci“ už skúmali aj väčšie blbosti a ľudia im to zožrali aj s bobkami.“
„Keď už sme pri tej komunikácii, tak Ti niečo prezradím, nešír to však ďalej, nechám si tento objav patentovať: Nielen vrany, ale aj ľudia občas komunikujú a nielen vtedy,keď sa na niečo chystajú. A aj to sa stáva, že je to príjemné, zábavné alebo užitočné, dokonca občas i plodné, nielen tak biologicky. Darmo to však hovorím indivíduu, pre ktorého je jeden človek tak akurát, dvaja sú už kolektív a od troch už začína dav.“
„Ja sa náhodou v tom jednočlennom kolektíve cítim celkom dobre, som pre samého seba priam očarujúcim spoločníkom, ktorý keď už nepoteší, tak aspoň neotravuje blbými rečami.“
„To je zbytku ľudstva platné približne toľko, ako posledná nula z oficiálneho konverzného kurzu.“
„Len tak sa rozprávať s niekým o ničom a o všetkom zároveň, len aby reč nestála, to nie je moja parketa. Viem sa porozprávať aj sám so sebou.“
„To Ti verím, aj to, že tie debaty môžu byť pri Tvojej rozštiepenosti aj búrlivé, to mi však nenahovoríš, že netúžiš po nejakých ľudských kontaktoch, že by si nevedel nájsť ľudí, pri ktorých by si sa cítil dobre aspoň tak, ako v tej Tvojej ctenej jednoprvkovej množine, celej tretine davu.“
„No dobre, obráťme kartu, cítili by však aj oni dobre pri mne?“
„Všetci zrejme nie, dokonca väčšina určite nie. Ale našlo by sa ich však zopár, oni však neprídu sami od seba.“
„No tak vidíš,a sme doma.“
„Láskavo ma neprerušuj.“
„A Ty ma zase nepoučuj.“
„Bravúrny nápad, tak odteraz budem Tvojmu Veličenstvu iba klásť otázky, žiadne poučovanie sa konať nebude.“
„Budeš to robiť spôsobom, že každá otázka bude vlastne tvrdením. Mňa neoblafneš, v takomto spôsobe komunikácie si celkom dobrý začínajúci amatér.“
„Nepreháňaj to s tou pochvalou, nie je na tom vôbec nič originálne. Ale začnime už konečne.“
„Som pripravený. Začni teda súkať tie svoje tvrdenia, už sa neviem dočkať. Tipnem si však, že Pytagorova veta medzi nimi nebude. Tú by som vo forme otázky nesformuloval ani ja.“
„Nie si vo forme, je to úplne triviálne, trik s vetou o vete, však Ti to zapne, ale začnime už. Trebárs takto: Nemáš pocit, že sú ľudia, ku ktorým máš isté povinnosti, trebárs, že by si mohol častejšie zájsť za matkou, za svokrou? Nevieš si predstaviť, že ich dokážeš aj potešiť?“
„Hm, dobre, beriem to a formuluj si ako chceš, už ma táto hádka prestáva baviť.“
„Nie je to hádka, len od nej neutekaj, to si celý Ty. Určiý komunikačný deficit k dcéram asi cítiš aj sám, alebo som Ťa nebodaj precenil?“
„V poriadku, tuším ma začínaš valcovať. No dobre, zlepším sa aj v tomto smere.“
„Tak potom Tvojho brata radšej vynechám, však je to k nemu skoro hodina cesty, sesternica Gita je zas od matky päť minút byciklom, takéto časové straty si ozaj nemôžeš dovoliť. A aby sme skončili s rodinou, tete Júlii by pravdepodobne tiež veľmi nevadilo, keby si k nej občas zašiel na kus reči,na kávičku.“
„Dobrý nápad, s ňou sa totiž celkom zábavne možno porozprávať. Za hodinu povieš tri vety a ona Ťa potom pochváli, že ste sa celkom pekne porozprávali.“
„No konečne Ti svitlo, gratulujem. Za odmenu Ti prezradím ďaľšie tajomstvo: Počúvanie je tiež súčasťou rozhovoru, komunikácie. A vonkoncom nie pasívnou. A ľudia, čo vedia pozorne počúvať, sú dosť vzácni. Keby si si podal inzerát „muž čo vie počúvať, hľadá..atď“ , tak by si mal za chvíľu plnú schránku. A Ty počúvať vieš, toto Ti uznám, dokonca vieš aj pozorne čítať, čo je vlastne istým spôsobom to isté, alebo duálne.“
„Ten inzerát by som trochu pozmenil:“Gigolo s veľkými ušami hľadá solventné dámy s veľkými ústami.“ No vidíš, celkom nádejný zdroj príjmov. Tento biznis roztočím na plné obrátky.“
„Vieš byť aj vtipný, keď už nemáš inú možnosť. A komplimentami si potešil už nejedno srdiečko, len si pospomínaj, v tomto si nebol najhorší.“
„Pre istotu si to overím z histórie, pravdu povediac by ma prekvapilo, keby bol zaznamenaný a hodnoverne potvrdený čo i len jeden orgazmus vyvolaný koplimentom.“
„Povedal si to brilantne, k tomu len toľko, že pravé ucho sa dá poškrabať aj pravou rukou. A netreba hneď za všetkým vidieť a hľadať sex. Poďme však ďalej, iste Ti nemusím vysvetľovať, že existuje aj duševná obmena orgazmu,pekné slová a to takzvané pohľadenie po duši môže potešiť viac, a od orgazmu je to trochu trvalejšie, to mi snáď uveríš. A čo staré lásky, spolužiačky? No dobre, raz za dva mesiace zavoláš Marte či Zuzke, prípadne pošleš duchaplnú a vycifrovanú esemesku, ozaj si myslíš, že to stačí? Ozaj sa nemusíš sa báť, že Ťa zažalujú za sexuálne obťažovanie, keď im raz za pol roka dáš takú normálnu, spontánnu (ak si toho ešte vôbec schopný) pusu na pravé líčko a pokecáš si s niektorou nich niekde pri káve. Vcelku Ťa majú radi, prečo im nedáš príležitosť urobiť Ti dobre? Veď to robia s radosťou, je to priam ich poslanie. A aj teta Mariška by sa Ti potešila, myslím na tú bývalú spolubývajúcu mamky z penziónu, choď za ňou pokým ešte žije, už jej toho veľa asi veľa nezostáva.Nemohol si si nevšimnúť, s akým obdivom sa na Teba dívala.“
„To má veľmi jednoduché vysvetlenie, mama jej iste nahovorila, akých má skvelých synov, veď to vieš aj sám dobre, nakoľko sú mamky objektívne pri posudzovaní svojho potomstva. Navyše tá teta Mariška už slabo vidí.“
„Zafandi si trochu a nepodceňuj jej pozorovacie schopnosti, už má dosť rokov na to, aby vedela odhadnúť, čo z matkiných slov bola pravda. A ženy, a tie staré obzvlášť, vidia a počúvajú srdcom. Krútiš hlavou, no dobre, prehoďme teda pohlavie, taký Imro, čo za ním nezájdeš, keď už sem v poslednom čase nechodí?“
„Navštívil som ho trikrát keď bol v nemocnici, celkom dobre sme si pokecali. Tu ma napadá, že pri ňom som už zarobil zopár pív ušami. Nepustil ma kým nedohovoril a radšej zaplatil, aby som ostal počúvať, priam zo mňa vyrobil Počúvadlo. Tie pivá však boli tvrdo odmakané, niekedy bolo naozaj únavné počúvať tie jeho hlboké filozofické úvahy.“
„No a čo? Vidíš, dokážeš aj Ty urobiť radosť, len si priam notoricky pasívny, hotový Oblomov. On tou svojou pasivitou aj ubližoval, to si uvedom, nezáujem môže ubližovať.“
„Aj obťažovanie, len sa pozri okolo seba. A hyperaktívny akčný hrdina zo mňa nikdy nebude, gény neoklameš. Keď si už spomenul Oblomova, tak v Tebe je niečo zo Stolza, skvelo sa doplňujeme.“
„Gény síce neoklameš, ale trošku na sebe zapracovať môžeš, od toho Ti koruna z hlavy nespadne. A zapracovať treba práve na svojich slabinách.“
„Nechceš ma náhodou poslať na nejaký kurz komunikačných techník alebo podobnú novodobú hovadinu?“
„Odtiaľ by si po piatich minutách ušiel. Ja Ťa posielam len k ľuďom, je to zadarmo a je to vlastne Tvojou povinnosťou, aby si ich sem-tam poctil svojou vzácnou hyperaktívnou osobnosťou, momentálne snívajúcou svoj Oblomovov sen“
„Skutočne som mimoriadne vzácna osobnosť, na celom Svete je zo mňa celý jeden exemplár, nech to už počítam akokoľvek.“
„Vidíš, aký si zrazu chápavý, do konca aj do celej jednej sa Ti podarilo narátať. Jedno Ti však predsa poviem, to čo vieš a máš urobiť Ty, nemôže urobiť za Teba nikto“.
„Nemyslím, že by som bol túžobne očakávaný, kto ma potrebuje, nech príde za mnou.“
„Gabika a Jolanka Ťa nepotrebovali a predsa prišli za Tebou, keď sa dozvedeli, že si sa rozhodol trochu si poležať v nemocnici, aj Peter bol za Tebou, nechci mi nahovoriť, že to bolo z ich strany nejaké sado-macho. A občas by si sa im mohol ozvať, trebárs len tak zo slušnosti.“
„Gabike som poslal niekoľko celkom podarených a dlhých esemesiek, ktoré obsahovali aj konkrétne otázky týkajúce sa jej profesie. Odpovedala mi najviac dvomi vetami.“
„Odpovie Ti osobne, stačí za ňou zájsť, hlavu Ti neodhryzne. A vieš dobre aj sám, že písať dlhé esemesky je pekná volovina, robia to akurát tak zaľúbenci a blázni.“
„Už som dostal za tie esmesky pochvalu.“
„V poriadku, viem od koho, náhodou si sa jej trafil do duše, aj slepé kura nájde zrno.“
„Trochu empatie sa vo mne snáď nájde. A trafiť sa do duše niekomu, koho máme radi nie je až tak ťažké.“
„Tak to rob častejšie, veď neprejavená empatia je platná tak trt a štyri orechy!“
„Tri orechy, cituj presne.“
„Tak ani tie tri. Nechám Ťa už na pokoji, bež si do tej svojej veže zo slonovej kosti, či ulity a aktívne čakaj, že Ťa odtiaľ niekto bude ťahať.“

——————————————————————————

„Terka, ešte jedno pivo prosím Vás!“
„Nech sa páči“
„Nejako sa usmievate, je na mne snáď niečo smiešne?“
„Nie je, prepáčte, nechcela som sa Vás dotknúť. Ale dnes ste nejaký iný, nečítate, nelúštite, len tak sedíte, občas sa pousmejete.“
„A len čumíte do blba, tak ste to chceli povedať, však?“
„Nie preboha, to by som si nedovolila!“
„A povedzte, v čom spočíva tá moja dnešná inakosť?“
„Hm, ani vlastne neviem ako to povedať, som len také obyčajné hlupučké dievča z dediny. Vidíte, aj to je iné, že ste teraz ku mne prehovorili viac ako predtým za celý rok.“
„Myslím, že nedostatkom pozornosti netrpíte, chlapi sa priam predbiehajú, v tom, kto si s Vami skôr potyká.“
„Vôbec o to nestojím, skôr naopak, často mi je z tej pozornosti až zle. Ale Vy ste iní, s Vami problém nemám“
„Už ma toľko nechváľte, veď som len taký obyčajný múdručký ujo z malého mesta. A tej pozornosti sa hovorí verbálne sexuálne obťažovanie.“
„Pekne ste to povedal, ja však o takúto pozornosť nestojím.“
„Tak Vám niečo poviem. Môžete si za to trochu aj sama. Občas by ste mohla povedať niečo v zmysle „tak tento slovník si vyprosím“, alebo niečo podobné. A za druhé, tak celkom hlupučká asi nie ste. A keby aj, taká roztomilá hlúposť môže mať v sebe svoj pôvab, je to krajšie ako tupá nadutosť.“
„Aj toto ste povedali pekne, ale už mi konečne povedzte, čo sa mi zrazu toľko venujete.“
„Nemusíte všetko vedieť a koniec koncov ľudia môžu niekedy niečo robiť len tak, bez nejakého cieľa, hovorí sa tomu aj spontánne. Netreba hneď za všetkým hľadať nejaký úmysel.“
„Veď ja Vás z ničoho nepodozrievam.“
„Dobre, tak Vás za odmenu ešte trošku poobťažujem. Prezradím Vám jedno strašné tajomstvo. My muži ani veľmi neletíme na múdre ženy. Málokto z nás dokáže zniesť intelektuálnu prevahu ženy. Chúďatká, často sa musíte schovávať za masku takej roztomilej slepice, alebo naopak rozšíriť rady feministiek.“
„Prepáčte, ale to je čo, tie feministky?“
„To veru neviem, akokoľvek nad tým rozmýšľam. V skratke by sa dali opísať ako bojovníčky za ženské práva. Sú medzi nimi aj všelijaké agresívne a protivné ochechule. To však nie je to najhoršie. Najhoršie je práve to, že s tými umiernenejšími a rozumnejšími možno celkom dobre súhlasiť, prinajmenšom polemizovať.“
„Prepáčte, ale so mnou musíte hovoriť trochu jednoduchšie, celkom tomu nerozumiem.“
„Tak to vysvetlím na príklade. Keď Vás niekto pacne po zadku, tak máte v podstate len jednu možnosť: Pozrieť sa kto to bol a potom máte zrazu možnosti dve. Buď zaprotestujete, alebo to nahnevaným pohľadom odignorujete. Druhá možnosť je odvďačiť sa úsmevom.Len sa musíte správne rozhodnúť, od koho to prišlo.“
„Ha, ha, ha“
„Čo sa tak smejete, myslel som to vážne!“
„Ha, ha, nehnevajte sa, ale to Vám nemôžem povedať, vysmiali by ste sa mi alebo sa nahnevali, bože, som ja ale kačena, ha, ha.“
„Tak von s tým, veď snáď nevyzerám na ozrutu.“
„No dobre, ale nenahnevajte sa. Len ma tak napadlo, čo by bolo, keby som sa k Vám otočila zadkom a povedala: „no tak si pacnite“, ha, ha.“
„Hm, tak to teda ozaj neviem, čo by sa stalo. Vlastne viem, povedal by som, že si pacnem až Vás budem vidieť smutnú. A budem rád, keď mi nedáte veľa príležitostí.“
„Ďakujem, aj toto ste povedal tak pekne, ani neviem ako sa Vám odvďačiť.“
„Z tých pochvál si niečo nechajte aj do budúcna, snáď sa mi podarí niečo zaslúžiť si a odvďačíte sa mi veľmi jednoducho: ostaňte takým obyčajným čistým dievčaťom, ženou.“
„Nie ste veľmi náročný.“
„Ale som, nateraz však ešte jedno dobré pivko bude stačiť. A nepribližujte sa na dosah ruky, lebo si ozaj pacnem.“