peternagy

Autorom nasledujúcich textov je košický rodák Sándor Márai (1900 – 1989), maďarský publicista a spisovateľ. Vyšli pod názvom Kniha byliniek, Kalligram 2002, preložil Peter Macsovszky.

O zmyselnosti

Väčšina ľudí utŕži v pohlavnom súboji smrteľné zranenie. Ich márnivosť nevládze zniesť ani lásku, ale ani nelásku; takisto trpí samotou ako spolubytím, uchyľuje sa do prasačích chlievov alebo do urazených, samotárskych rolí, živených túžbou po pomste.
Iba tak sa môžeme stať vládcami svojich zmyslov, ak sa včas naučíme skromnosti. Nejestvujú trvalé „citové riešenia“, azda ani priateľstvo nie je trvalé, nič, čo je ľudské, nie je trvalé. V ľudskom živote nejestvujú citové „päťročnice“ iba situácie, ktorým chýba dokonalosť. „Veľké city“ utŕžia najprudšie rany a vždy predčasne. Dočasnú vzburu zmyslov treba znášať ako jednu z našich veľkých životných skúšok. Treba sa zmieriť s tým, že nejestvuje riešenie, iba trpezlivosť. A ak je niekto taký silný, že tieto vášne pretvorí na šľachetnejší cit, roztaví ich v tégliku práce, v skúmavke pokory vydestiluje zo síl márnivosť, koná múdro. No to je najťažšia úloha v živote.

O tom, že ťa niekde čakajú, ale nie je to dôležité

Niekde ťa čakajú a už si tam mal byť, predpoludním alebo popoludní a ty si ešte nedokončil svoju prácu. Ponáhľaš sa? Nevieš, čo skôr: Jedinému zmyslu svojho života, svojej práci, venuješ iba letmú pozornosť, lebo ťa niekde čakajú? Nech čakajú. Nikto a nič nie je dôležité, iba tvoja práca. Ani čas nie je dôležitý – nedopusť, aby ťa čas pri práci vyrušoval.
Nie je dôležité, či ráno či večer, a nie je dôležité ani to, kto ťa čaká a s akým zámerom. A nie je dôležité ani to, že by si mohol urobiť niečo pre svoje zdravie. Ak by si skôr odišiel zo svojej pracovne, mohol by si sa prechádzať v krásnom počasí alebo by si mohol navštíviť niektorý z našich blahodárnych kúpeľov, kde ti telo pookreje. A nie je dôležitá ani tvoja milenka, ten mocný a vplyvný človek, ktorého priateľstvo premárniš, ak ho necháš čakať. Nič a nikto nie je dôležitý, lebo aj tak zomrieš a dovtedy musíš svoju prácu dokončiť. Dbaj iba na toto; nie na ručičky hodín a ani na kalendár.

O horlivosti konať dobro

Lebo jestvuje nielen lenivosť konať dobro. Ďalším hriechom je horlivosť konať dobro, toto nedočkavé zanietenie, ktoré niektorým ľuďom nedovolí ani na chvíľu obsedieť na mieste alebo pri práci lebo v ich životných podmienkach, a núti ich robiť niečo dobré – napochytro oprášia nejakú knihu, cez telefón vybavia prípad úmrtia alebo manželskú krízu, stisnutím ruky pri odchode vyjadria trúchliacim rodičom sústrasť nad smrťou ich dieťaťa, a zvyčajne sa zamiešajú, ale iba tak, napochytre a mimochodom, do biedy druhých. Rakovinárovi poradia, aby jedol veľa melónov a tomu, kto skrachoval povedia, aby si bezpodmienečne pozrel najnovší Chaplinov film. Títo pouliční predavači dobra a sústrasti kupčia s podradným a nie celkom bezpečným tovarom. Neprijmi ich dobro, vypľuj ho ako zemiakový cukor, ktorým ťa ponúkajú.

O náročnosti

A vychovávaj svoju dušu k neúprosnej náročnosti. To je to najdôležitejšie. Svet más je iba chamtivý, no nie náročný. Ty si len zachovaj cit pre mieru a buď náročný. Svet sa čoraz väčšmi podobá na akýsi obchodný dom Woolworths, kde možno za šesták dostať, v podradnom prevedení, všetko, čo denné túžby pôžitkárskych davov môže rýchlo, lacno a mizernou kvalitou uspokojiť. Nebezpečenstvá tohto masového uspokojenia sa už prejavujú v každej oblasti života a ducha. Kultúra hynie nielen vtedy, keď sa na prejemnelých námestiach Atén a Ríma objavia barbari so sekerami, ale umrie i vtedy, ak sa títo barbari objavia na verejných priestranstvách nejakej civilizácie a uskutočnia výmenu tovaru, veľký dopyt a ponuku bez akejkoľvek úrovne. Ta si vyberaj. Nebuď prieberčivý, neohŕňaj nos, buď prísny a nemilosrdný. Nemôžeš byť dosť náročný vo veciach morálky, duchovna. Nemôžeš dosť dôsledne povedať: toto je vznešené, tamto falošné, toto je vzácnosť, tamto zas haraburda. Je to tvoja povinnosť, ak si človek a chceš si túto hodnosť zachovať.

O bolestiach hlavy

Ak sa migréna tvrdošijne vracia viac dní po sebe, vyhľadajme spoľahlivého očného lekára, požiadajme ho, aby urobil potrebné vyšetrenia a až potom navštívme internistu.
Obyčajné, všedné bolesti hlavy najčastejšie spôsobuje nikotín;, potom počasie, atmosferický tlak, teplotné výkyvy tlakovej níže; zriedkavejšie nejaká diétna chyba; a ešte zriedkavejšie poruchy krvného obehu. Bolesť hlavy môže byť spôsobená aj nervozitou, zbabelosťou, strachom z povinností a situácií. Na akútny kŕč môžem odporúčať nasledovné: vypime šálku horúcej, silnej čiernej kávy, zatemnime izbu, ľahnime si do postele, prehltnime jeden alebo dva algokratíny, boľavú hlavu ohrievajme horúcim elektrickým vnkúšom a pokojne si hodinu – dve poležme. Tento postup je spoľahlivý a na jednoduchý cievny kŕč, migrénu, nepochybne zaberá. V prípade každej inej bolesti hlavy okamžite vyhľadajme očného lekára a internistu.

O veľkých bolestiach a postoji

Ak na teba doľahne veľká pohroma alebo duševná bolesť, mysli predovšetkým na to, že je to prirodzené, lebo si človek. Čo si si myslel? Si človek, čiže tvoje milenky umrú, priatelia ťa opustia, a všetko, čo si zhromažďoval a miloval, sa roztrúsi ako prach vo víchrici. Nie je na tom nič čudesné, práveže tak je to v súlade s prírodou, tak ja to jednoduché a prirodzené. Skôr je obdivuhodné to, že veľké pohromy na nás nedoliehajú každý deň. Si človek, máš teda trpieť; a tvoje utrpenie netrvá večne, lebo si človek.
V smútku a uprostred pohrôm zostaň verný pravde. Nikdy neukazuj svoju bolesť. Neukazuj ani pýchu a hrdosť. Nezapieraj pred sebou bolesť, mal by si však vedieť, že bolesť a pohroma sú vždy aj zlyhaním. Ľudia zmýšľajú takto: „Umrel mu niekto, koho mal rád, kto bol pre neho dôležitý; hľa, aj on zlyhal.“ Precítiť bolesť, ale bez jediného povzdychu. Jednak preto, lebo ak zavzlykáš, keď sa ti rinú slzy – v takých okamihoch už trošku podvádzaš. Skutočná bolesť je nemá; slza a výkrik je už úľava. Takže sa nepodvádzaj, neobveseľuj svet. Mlč. Ovládaj svoju tvár, gestá. A ak s bolesťou ostaneš osamote, tak jej povedz: „Nech sa páči bolesť. Ale nech už bolíš akokoľvek, viem, že je to takto v poriadku: lebo som človek.“

O sile predstavivosti

Podľa Francúzov má ozajstnú fantáziu iba ten, kto dokáže vidieť skutočnosť. Je to zriedkavá schopnosť. Ľudia sa nazdávajú, že fantázia sa rovná snívaniu o akomsi nevídanom úkaze. No javy, ktoré nikdy nejestvovali, nemajú ruky ani nohy, sú ako vták gryfon, a ako to, čo so skutočnosťou nemá nič spoločné, je nudné a detinské. Ozajstná sila predstavivosti stavia zo skutočnosti, buduje nové, zázračné, prekvapujúce. Vidieť skutočnosť je oveľa väčšie dobrodružstvo, plné prekvapení a fantázie, ako stavať vysnívané vzdušné zámky, ktoré sa pri prvom závane skutočnosti rozplynú. Nauč sa naozaj vidieť súceho človeka a dozvieš sa, že je to väčšie prekvapenie a zázrak ako okrídlení hrdinovia mýtov.

O prispôsobovaní

V práci, v našej dennej životospráve, v spôsobe, akým na javy sveta reaguje náš charakter, myseľ, vkus, vo všetkom je akýsi vnútorný zákon, ktorý nedokážeme samovoľne beztrestne obísť. Nechci pracovať inak, ako ti určuje tvoja povaha, schopnosti a druh práce. Nechci byť šťastný, oddychovať, podnikať inak, než ako ti to prikazuje charakter a psychika. Prispôsob sa zákonu, ktorý nemilosrdne vymedzuje tvoje miesto, prácu a tvoj postoj k životu. Všetko treba doviesť do konca a po poriadku prijať: radosť, smútok, povolanie, úlohu, pád i smrť. Prispôsob sa sám sebe, nepochopiteľnému a tvrdému zákonu svojho života, ktorý presne predpisuje poradie tvojich činov, ich zmysel a intenzitu citov. Nechci byť šikovnejší, rozumnejší, šťastnejší, nešťastnejší, nadanejší alebo beznádejnejší, než ako si. Zákon blčí ohnivými písmenami na priečelí chrámu tvojho života. Čítaj tento zákon, každý deň, v každom okamihu.

O prílive a rojčení

Nech je tvoj postoj voči svetu a životu zbavený pátosu a zbytočných citov. No k práci, tvorivej činnosti je potrebné aj čosi iné; je potrebné rojčenie, pátos a aj príliv. Veľké dielo nemožno vypočítať s chladnou hlavou, na papieri a s kružidlom; tak ako sa ani tvoriť nedá špekulatívne, a ani dieťa nemožno splodiť podľa plánov načrtnutých s ceruzkou v ruke, na papieri. K tvorivej činnosti je potrebný aj cit, aj vášeň, odovzdanosť a neobmedzená voľnosť. Katolícka výchova ponecháva v duši mnoho fantázie a citu a takáto duša možno celkom neobstojí v tvrdých a primitívnych skúškach všedných dní – nechá sa unášať citmi -, bude vnímavá k problémom tvorby. Protestantská výchova vedie k znecitliveniu, fatalizmu, a to je pre každodenný život azda výhodnejšie. Je pravda, že fatalistické vedomie môže vytvoriť iba nepoddajné životy; veľké diela o to zriedkavejšie a len s ťažkosťami. Preto buď tvrdý a bezcitný zajtra a pozajtra, keď máš pochovávať svoje milenky alebo bojovať s drzými protivníkmi; a keď tvoríš, snaž sa rojčiť a neboj sa prílivu inšpirácie.

O zvieratách

Nehanbi sa za to, že máš rád zvieratá. Nehanbi sa za to, že tvojmu srdcu je bližší pes než mnohí z tých ľudí, ktorých osobne poznáš.
Falošní proroci a neotesaní, zlomyseľní ľudia sú tí, ktorí ťa pre tento vzťah karhajú a hovoria: „O city, ktorými plytváš na psa, okrádaš ľudí! Sebecký, nevľúdny chlapík!“ – nevšímj si ich. Len pokojne miluj svojho psa, tohto neúnavného priateľa s ligotavými očami, ktorý nepýta za svoje priateľstvo nič iné a nič viac, iba nejakú tú kostičku a tu a tam pohladenie. Never tomu, že k láske k zvieratám ťa vedie neha a sebeckosť. Sú to naši bratia, a vznikli v tej istej dielni ako človek a majú i rozum, niekedy aj zložitejší a jemnejší ako väčšina ľudí. Nech nazývajú lásku k zvieratám slabosťou a nech sa ti posmievajú – ty len ďalej venči svojho psa. Zotrvávaš v dobrej spoločnosti a Boh to vie.

O veľdielach

Ak len môžeš, ži vždy tak, aby si mohol každý deň hladieť, hoci len na chvíľu, na niektorý z kryštalických výtvorov ľudského ducha! Nech neprejde jediný deň bez toho, aby si si neprečítal niekoľko riadkov z kníh Seneku, Tolstého, Cervantesa, Aristotela, Písma svätého, Rilkeho alebo Marka Aurelia. Každý deň si vypočuj niekoľko taktov hudby, ak to inak nejde, tak nechaj zaznieť z gramafónu niektorú z viet Bacha, Beethovena, Glücka alebo Mozarta. Nech neprejde deň bez toho, aby si si pár minút neprezrel reprodukcie kvalitne odrážajúce niektorú z Brueghelových alebo Dürerových či Michelangelových malieb alebo kresieb. Toto všetko sa dá jednoducho získať a tak ľahko si možno nájsť polhodinku potrebnú na tieto veľdiela! A je také jednoduché naplniť si dušu šťastnými tónmi ľudskej dokonalosti! Si bohatý, aj keď si akokoľvek biedny. Úplnosť ľudského ducha patrí aj tebe. Dopraj si ju, deň čo deň, tak ako dýchanie.

O trpezlivosti

Toto je tá ľudská schopnosť, ktorú je najťažšie nadobudnúť, toto je tá vlastnosť, proti ktorej sa najtajnejšie pudy našej bytosti búria, lebo sme smrteľní, lebo náš čas je zrátaný, lebo naša hviezda klesá: toto je najbolestnejšia povinnosť voči sebe, voči svojmu osudu a voči jeho najhlbšiemu zmyslu – našej práci. Niet skutočného výtvoru bez nekonečnej trpezlivosti schopnej ovládnuť a najtajnejšiu konštitúciu človeka. Lebo dielo nikdy nie je kúzelmícke predstavenie, bleskurýchly kumšt, šanzé – pasé (výraz používaný pri hazardných hrách). Dielo nie je len vecou génia: aj trpezlivosť je potrebná, trpezlivosť prirodzeného vývoja, zázrak rozvážnosti a dozrievania. Naučiť sa trpezlivosti, v živote i práci, znamená toľko, ako pochopiť tajomstvo Stvoriteľa. Nauč sa túto lekciu naspamäť, ty nespokojný a smrteľný.

O výbere a vernosti

Rozmysli si, skôr ako vezmeš do rúk knihu a pustíš sa do čítania – aspoň natoľko si to rozmysli, ako keď s dôverou podávaš niekomu ruku. Pretože knihe prepožičiavaš na určitý čas vnímavosť svojej duše; a to je veľmi veľa, lebo život je krátky a duša je len tvoja. A keď si sa už odhodlal a začal si čítať, čítaj pomaly, veľmi pozorne a trpezlivo, ako keby si diskutoval so seberovnými argumentmi. A aj keď sa kniha prieči tvojmu vkusu, presvedčeniu alebo má nudný, zložitý jazyk, dočítaj ju. No práve preto, že život je krátky, a preto, že kníh je tak veľa ako kvapiek v mori, starostlivo si vyberaj knihu skôr, ako ju otvoríš. Čítaj dôsledne a verne, no vyberaj s veľkou pozornosťou, lebo zlomok svojho života a rozumu daruješ knihe, ktorú práve čítaš. Ak si sa už raz pustil do čítania, ostaň verný knihe, aj keď hovorí proti tebe, proti tvojej duši a rozumu. Kniha môže byť aj protivník; súboj s ňou treba doviesť do konca. No iba s takým protivníkom sa púšťaj do reči, ktorý ťa je hoden; nikdy s takými, ktorému – ako povedal básnik – musíš dávať počas súboja lekcie zo šermu.

O sile rozumu

Nech sa deje vo svete čokoľvek, nikdy nezabudni na pravdu, že štát a politická moc sa nemôžu zaobísť bez sily rozumu a mudrcov. Ani vtedy sa bez nej nemôžu zaobísť, keď v spoločenskom živote dočasne vládnu pudy, alebo keď miesta odstupujúcich cisárov obsadia pretoriáni (telesná stráž rímskych cisárov; privilegovaná vrstva nejakého politického režimu). Ani oni dlhodobo nič nezmôžu proti sile zdravého rozumu. Mysli vždy na to, ako vďaka Aristotelovej výchove vznikla prostredníctvom nadaného človeka svetová ríša. Macedónsku ríšu založil Aristoteles práve tak ako Alexander Veľký. Nikdy neotáľaj, keď máš pred politickou s štátnou mocou dokazovať silu zdravého rozumu. Štát je bez vedenia rozumu iba horda, takýto štát sa ešte aj vo vlastníctve politickej moci zakrátko rozpadne na svoje základné prvky. Iba kohézna sila zdravého rozumu dokáže dať tvar ľudskému spoločenstvu. Štát môže filozofa zabiť; no žiť a prežiť bez neho nedokáže.

O ohrození života

V životunebezpečných situáciách máme myslieť na to, že náš čas sa tak či onak naplnil, aj vtedy, keď nás zastihne ruka osudu o desať rokov skôr alebo neskôr; lebo obsahom života sú veľké napätia a tvorivé okamihy a nie obdobia vymedzené kalendárom. Žil si iba vtedy, keď si všetkými svojimi silami vyjadroval to božie prikázanie, ktoré bolo obsahom tvojho života, splnil si svoju úlohu s oduševnením tak, ako chcel osud. Tento okamih bol časom tvojho žitia. Všetko ostatné bola iba príprava, čakanie. A príroda vie hospodáriť; nepustí predčasne tých, ktorých ešte potrebuje k dovŕšeniu svojho diela; a keď už vykonali to, k čomu boli vo veľkom diele sveta zaviazaní, viac sa o nich nestará. Životné nebezpečenstvo je teda totožné s tým, či si žil správne, smelo a či si plnil povinnosti. Ostatné je súkromná vec, ktorá v hĺbke srdca nezaujíma ani len teba.

O kúpaní

Kedy len môžeš, navštív – ale nikdy nie tak, aby to šlo na úkor tvojho pracovného času a aby si konal unáhlene, so zlým svedomím! – niektorý z parných kúpeľov, dva-trikrát za týždeň. Kúpanie je veľmi dávny zvyk a utužuje a osviežuje nielen telo, ale i dušu. Kúp sa pomaly, podľa zákonov tela, uvážlivo a nenáhlivo. Liečivé vody ti preniknú telom a vnesú do duše sviežosť, uspokoja nervy zmučené prácou a svetom. Liečivé kúpele sú akési kláštory, v ktorých môžeš nerušene odovzdať svoje telo a dušu triezvemu a zaslúženému odpočinku. Sírnaté, železnaté vody vplývajú na vnútorné orgány a nervovú sústavu prostredníctvom pórov; atmosféra kúpeľov, hmla a para prostredia ťa oslobodia od lacných predstáv vonkajšieho sveta. Kúp sa teda pravidelne a metodicky, ako Rimania.
Nevšímaj si Sparťanov, ktorí sa budú na tento tvoj zvyk pozerať zvrchu; mysli na to, že Sparta nedala svetu ani jedného svojbytného mysliteľa, takže nakoniec aj tak zanikla. Kúp sa metodicky, striedaj bazény a sprchy s horúcou, vlažnou, potom studenou vodou, prenechaj svoje telo zručnosti masérov, zdĺhavo vysedávaj v teplej vode, nechaj, aby ti hlavu zavinuli do turbanu namočeného do studenej vody, odovzdaj svoje telo a dušu pokoju teplej vody a vlažného ticha, uvažuj, uč sa trpezlivosti vody, odpočívaj. Ani v lone hurisiek si nemožno odpočívať tak ako v horúcom bazéne liečivých kúpeľov. A v komore rozpálenej horúcim vzduchom nikdy nepobudni viac ako dve-tri minúty. A personálu daj značné sprepitné. A uvedom si, že si síce smrteľný, ale dovtedy si ešte svojmu telu čosi dlžný. Napríklad liečivé kúpele, týždenne dvakrát, najviac trikrát.

O tom, čo sa oplatí a čo sa neoplatí robiť

Neoplatí sa zdvihnúť pero, neoplatí sa nechať padnúť v kvapku atramentu na papier, neoplatí sa premrhať štvrťhodinu zo života na to, aby si napísal niečo také, čo sa páči masám a polovzdelancom, pri čítaní čoho vykríknu: Ó! Áno! Aj my sme si to mysleli!…“ a za čo ti oficiálny svet zavesí na hruď rad za zásluhy, nejaká literárna továreň ti vyplatí množstvo peňazí a za tie peniaze si môžeš postaviť pekný dom, ktorý potom môžeš zaplniť raritami a vzácnosťami! Lebo to, čo sa páči im, masám, je z ich strany vždy len nepochopenie alebo z tvojej strany zrada. Vyznamenanie je len zlatý dym, detská hračka. A množstvo peňazí, ktoré môžeš dostať za svoju prácu páčiacu sa svetu, pekný dom, ktorý si za tie peniaze môžeš postaviť, to všetko je len hmla, dych kozmických síl ju jedného dňa odfúkne. Nevšímaj si nič iné, len hlas, ktorým ťa anjel pobáda k práci.

O horizontálnom a vertikálnom útoku

Určite to nebola náhoda, že najúčinnejšou zbraňou druhej svetovej vojny sa stalo lietadlo – zbraň, ktorá útočí vertikálne. Lebo v dejinách ľudstva sa všetky doterajšie vojny udiali a dozneli v horizonálnej línii. Tejto vojne predchádzala tá kríza, ktorú nazývajú „vertikálnym vpádom más“ – masa nenapredovala v oblastiach určitej kultúry horizontálne, ale v jej rámci zaútočila vertikálne na istý spôsob živote. Je preto prirodzené, že tento útok, tento vertikálny vpád, si našiel, keď prišla vojna, zbraň, ktorá najlepšie vyhovovala jeho forme, zbraň, pôsobiacu zvislo, bombu, lietadlo. Veľké zvraty ľudstva sú vždy sprevádzané štýlom a zmenou rekvizít.

O sebe

Aj s posledným výdychom budem ďakovať svojmu osudu, že som bol človekom a že aj v mojej temnej duči svietila iskierka múdrosti. Videl som zem, nebo, ročné obdobia. Spoznal som lásku, úlomky skutočnosti, túžby a sklamania. Žil som na zemi a pomaly som pookrieval. Jedného dňa umriem: a aké je aj toto úžasne bežné a jednoduché. Mohlo sa mi pritrafiť niečo iné, lepšie, veľkolepejšie? Nemohlo. Zažil som to najväčšie a najveľkolepejšie – ľudský osud. Nič iné a lepšie sa mi nemohlo stať.