Založ si blog

Básne a piesne V. Vysockého

Niet ma – Rusko som vymenil za dym
Moje frajerky soplia – je poplach
Teraz semienka svoje vraj sadím
na Elyzejských ďalekých poliach

Trepú vo vozni, idúcom z Presne
„Niet ho – konečne pretrhol reťaz!
Nuž nech píše si zradcovské piesne
tam vo Versaillskom paláci teraz!“

A tu mládež sa prediera k faktom:
„Ale nie ten! Veď spýtaj sa smelo…!“
„Nie? A ktorý? A sáču sa lakťom,
sediac v taxíku, na tele telo.

Tamten Magadančan zas ma zháňa –
tam druh z občianskej vojny sa boží:
„List mi napísal – nudím sa, Vaňa!
Príď sem, braček, a so mnou si poži!“

Už vraj návrat môj čakajú masy.
Vládu prosím vraj v slzách a lkaní.
Hlúposť – vôbec sa nevrátim asi
lebo odísť som nestihol ani.

Ten čo uveril, dostane darček,
nech je happy end, tak ako v kine:
Ber si Víťazný oblúk, hej, starček!
A vám z renaultky šťastie zas kynie!

Zomriem od smiechu, s puknutou dušou.
Taká sprostosť – a verili predsa!
Neodišiel som – zbytočné vzrúšo.
A že odídem – neradujte sa!

1970
———————————————————–

Zodpoviem každú vašu otázku,
zvedavosť vašu trápiť nemám dôvod.
Áno, je tak – mám ženu Francúzku,
no poznačte si, že má ruský pôvod.

Milenku teraz nemám nijakú.
Či budem mať? Nuž – zatiaľ nie je v pláne
Dva roky som už na pijatiku
nesiahol – a či siahnem? Nemám zdanie

Nebývam v Moskve blízko Sokola
a Paríž nedobyl môj hlas…
Netreba chodiť stále dokola –
otázky priame môžte klásť!

Zodpoviem každú vašu otázku,
akoby som bol v spovednici popa.
Nad zápisníčkom – slina na vlásku!
Do spálne zrejme vedia moja stopa.

Hej, tak je. Už sa zaružovkastel
interviewista: „Klamali ste ženy?“
Akoby za záves či pod posteľ
s magnetofónom vliezol, nestrežený

Nebývam v Moskve blízko Sokola
a Paríž nedobyl môj hlas…
Netreba chodiť stále dokola –
otázky priame môžte klásť!

A teraz k hlavnej veci pristúpme!
Z kúta sa opýtal ten najskromnejší:
„Čo ste to vlastne mali na ume
v tej a tej piesni a v tom a tom verši?“

Nebojte sa, že Ezop z mŕtvych vstal –
vo vrecku robiť figu návyk nemám.
Čo som mal na ume – som napísal.
Hľa – vyvrátim aj vrecká, prezrite ma!

Nebývam v Moskve blízko Sokola
a Paríž nedobyl môj hlas…
Netreba chodiť stále dokola –
otázky priame môžte klásť!

1971
———————————————————-

Pieseň mikrofónu

Z množstva potleskov zhluchol som dáko,
dych mi pokazil spevácky dych,
dosť mám napodobňovačov vtákov,
som už zničený od kantát zlých

Mojím sitkom sa presial a letel
však aj čistý zvuk do vašich sŕdc!
Možno preto som vydržať vedel
všetky muky a všetok ten grc.

Stokrát o tej lune do mňa šepkali
o tíšine jačal ktosi do dlaní
na píle hral iný – spíliť šiel ma on!
A ja som len
zosilňoval tón
a zosilňoval tón

Niekto máva hlas pri hĺbkach dutý,
ale vo výškach – zvonivá spiež!
Čosi vie – aj to ukáže schuti!
Moja vizitka je to však tiaž.

Niekto pri speve dychčí tak trápne
ako vojak, čo prelieza plot
chcem mu pomôcť, môj krčok sa napne
k tvári, na ktorej sa blyští pot

Stokrát o tej lune do mňa šepkali
o tíšine jačal ktosi do dlaní
na píle hral iný – spíliť šiel ma on!
A ja som len
zosilňoval tón
a zosilňoval tón

Lenže zrazu: „On zbláznil sa ľaľa!
Čo to spievaš? Si ustatý dnes?
Nech s tým prestane- povedz mu, sála!
To je sirup, tá sladkastá zmes…!“

Darmo soptím však – zázrak sa nestal.
Darmo kníšem sa – on ani mrk.
Trpkosť pridal som – tým som ho strestal!
Balzam na ten môj stýraný krk!

Stokrát o tej lune do mňa šepkali
o tíšine jačal ktosi do dlaní
na píle hral iný – spíliť šiel ma on!
A ja som len
zosilňoval tón
a zosilňoval tón

Majte proti mne hocičo – no ja
vraziť do srdca nedám si nôž.
Zosilňovať je robota moja –
odmietol som však zosliniť lož

Len som zastonal – amplión zavyl.
Krk mi stisli – no mlčky som stál.
Potom technik sa nado mnou zjavil
Odmontoval ma – nový tam dal

Stokrát o tej lune do mňa šepkali
o tíšine jačal ktosi do dlaní
na píle hral iný – spíliť šiel ma on!
A ja som len
zosilňoval tón
a zosilňoval tón
1971
———————————————————–

Zachráňte naše duše!

V neutrálnej vode,
či nechceš, či chceš,
aj s poruchou lode
len na dno sa pôjde –
a keď nás raz nájde,
od súcitu zájde
sa lokátor tiež

Zachráňte naše duše!
Vzduch vydýchaný už je!
Zachráňte naše duše!
Hej, rýchlo k nám!
Začujte ná z tej súše!
SOS stále hluchšie.
Hrôza nám mlatmi búši
do mozgov priam

Aj krv hučí dravo.
Nahot cesty niet.
Sú rohy mín vľavo
a rohy mín vpravo,
aj tam, v priamom smere
smrť s rohami berie
nás na druhý svet

Zachráňte naše duše!
Vzduch vydýchaný už je!
Zachráňte naše duše!
Hej, rýchlo k nám!
Začujte ná z tej súše!
SOS stále hluchšie.
Hrôza nám mlatmi búši
do mozgov priam

Tu dole sme voľní!
Maj ponorka mier
Ísť hore? Už boli
ste v mínovom poli?
„Bez strachu a bázne
im do brehu vrazme
dal veliteľ smer

Zachráňte naše duše!
Vzduch vydýchaný už je!
Zachráňte naše duše!
Hej, rýchlo k nám!
Začujte ná z tej súše!
SOS stále hluchšie.
Hrôza nám mlatmi búši
do mozgov priam

Je rozkaz „nahor“? Splňme!
Hľaďme ranný čas!
Mám hrob nájsť v tej vlne?
Nech svetlo je plné!
Niet záznamu o tom,
Niet čím… Čo tam po tom.
Vlasť, spomínaj nás!

Zachráňte naše duše!
Vzduch vydýchaný už je!
Zachráňte naše duše!
Hej, rýchlo k nám!
Začujte ná z tej súše!
SOS stále hluchšie.
Hrôza nám mlatmi búši
do mozgov priam

Tak teda sme hore,
kde nádeje niet
Nervy sú tak holé.
Niet smútku – len more.
Niet čomu sa vzoprieť,
len lúčiť sa vopred
a namiesto torpéd
na prístav – vpred!

Zachráňte naše duše!
Vzduch vydýchaný už je!
Zachráňte naše duše!
Hej, rýchlo k nám!
Začujte ná z tej súše!
SOS stále hluchšie.
Hrôza nám mlatmi búši
do mozgov priam

Zachráňte naše duše!
Zachráňte naše duše…

1967
———————————————————–

Môj pohreb.

Sen mám taký nemilý – rakva prostred bytu
na môj pohreb upíri zo všetkých strán idú.
O živote dlhom len prednáša tá zvláštna zver.
Kedy mi krv budú cicať z vén? Sladkosti až na záver

V rakve som už, cítim tlak-
to najmocnejší vlkolak
ma sám do nej zasúval
a stláčal, keď som sa nadúval,
a fučal aj si odpľúval
a žltý tesák vysúval.

A upírik najtvrdší po nohe ma klepne,
nech mi z rakvy netrčí, zuby _ v mojej tepne.
A iný upír-kardinál postavil sa nad môj driek
a veľmi precítený prejav mal o význame krviniek.

Pár slzičiek nad rakvou
čestnej stráži odkvaplo,
no na krčnej tepne slobodne
pásli sa mi ich oči záludné.
Ak niekto z nich mi tepnu prebodne,
môj mozog navždy snívať zabudne.

Nuž tak postojte a skryte hák a dajte preč aj kliešte!
Veď počujem vás – to je znak, že som živý ešte!
Jedu kvapli do vína-pila celá ulica,
opojiť ma chceli, no pri mne pomýlili sa.

Kým prvá hlava opitá
Už otrčila kopytá-
ja porušil som pravidlo,
pre mňa to bolo dávadlo.
Moje zdravie ma vzalo pod krídlo,
zajedol som a strávil trávidlo!

Prečo však ležím tu, ja klát, zo seba robím šaša?
Čo zaerdžať tak, napríklad – že či sa nevystrašia?
Už dávno som ich mohol hnať za tretie záhumnie.
No ja sa ani nehnem, hľaď-ja sa správam rozumne.

Neškodne tu ležím tak,
zatiaľ čo ten vlkolak
sem-tam behá, čaše roznáša-
a teraz už iste na mňa vrhne sa.
Aj druhému zrak ku mne zakáša-
poď, pačmaga, ja ti zatnem do mäsa!

Vystrčili žihadlá s krvilačným krikom,
aby mi krv vychladla v tých ich pohárikoch.
Počkajte, sám nalejem! Viem, že radi máte ju!
Vy hnusníci, pite len, pite,pite, nate ju!

A nenapol som ani sval
a ani päsť som nezaťal,
lebo ten, čo pokojne sa zachová,
sám seba vo sne večne uchová,
nehrozí mu, že ho to pochová
a na dlhší čas sa nám zachová.

Hľa- smrteľná zimnica na chrbte aj lícach!
A pritom predsa stačí sa len vzchopiť, zobudiť sa.
Tak prečo? Z čoho mám ten strach? Slzy zelenú zas
dostanú
A ak zobudím sa, ach-tie sny mi asi ostanú.
————————————————————-

Preložil Ľubomír Feldek

Listy z onoho sveta

02.12.2010

LIST LUCIA ANNAEA SENECU JUNIORA Z ONOHO SVETA JÚLIUSOVI NA TOMTO SVETE, V KTOROM BUDE REĆ AJ O JONATÁNKACH Milý Július, s nadšením som prijal správu od Ciceróna, že nás tu na Onom svete niekto udal a máš našu adresu. Prv či neskôr sa smrteľníci museli dozvedieť, kde vlastne sme, a je dobré, že si sa to dozvedel práve Ty, rodák od rieky Danibius. Európa je časť Vášho [...]

Nedajú si to vziať

01.12.2010

Nedajú si to vziať Raz večer sme s Lasicom hrali divadlo. Kým sme sa pred predstavením vzadu obliekali, spredu k pokladnici pristúpili dve ženičky z vidieka a pýtali si lístky na Lasicu a Satinského, lebo že nás poznajú, boli s nami spolu vo väzení v Dučanoch a májú nás radi. Pokladníčka im predala z rezervy posledné lístky a zdvihla domáci telefón: „Kedy ste boli [...]

Citáty a porekadlá

30.11.2010

„Vlády, které potlačují svobodu slova, neboť zjevované pravdy jsou pro ně nepohodlné, jednají jako děti, které zavírají oči, aby nebyly viděny.“ L.Börne „Kto nic nezakousil, málo ví, ale kdo mnoho cestoval, oplývá chytrostí.“ Starý zákon „Moudrý člověk může jít do každé země, neboť vlastí dobré duše je celý svět.“ [...]

Kaczynski lech

Poľská vláda čelí kritike za spochybnenie ruskej stopy v Kaczyňského kauze

19.04.2024 23:16

Letecké nešťastie sa odohralo 10. apríla 2010 pri meste Smolensk na západe Ruska.

Navaľná

Julija Navaľná prevzala nemeckú Cenu za slobodu médií

19.04.2024 21:51

Manželia Navaľní dostali toto ocenenie "za odvahu prejavenú v hnutí odporu a za odvážny a nenásilný boj proti brutálnej diktatúre v Rusku"

súd, manhattan

Pred súdom na Manhattane, kde prebieha proces s Trumpom, sa zapálil muž

19.04.2024 20:37, aktualizované: 22:18

Polícia neskôr oznámila jeho totožnosť. Jeho čin mohol byť motivovaný konšpiračnými teóriami.

Azerbajdžan / Vojak /

Arménsko súhlasilo s vrátením štyroch okupovaných dedín Azerbajdžanu

19.04.2024 20:07

Dohoda sa zrodila na stretnutí, ktoré viedli podpredsedovia vlád oboch krajín.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 174
Celková čítanosť: 457859x
Priemerná čítanosť článkov: 2631x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy