peternagy

Tento deň zakončím s Micikou v posteli, už sa na to teším ako na vyvrcholenie dňa, v ktorom sa mi podarilo urobiť biznis storočia, nejaký ten gangsterpetrol je oproti tomu malá myška, pritom kupoval som to aj platil Ja, tentokrát to J by možno malo byť väčšie ako vyzerá, väčšie však na klávesnici nemám a tak si pomaly do tohto svojho biznisu, sediac v pohostinskom zariadení nižšej cenovej skupiny a aktívne sa zúčastňujúc tohto tiež výhodného obchodu ťukám svoje hlboké myšlienky a je Mi sediac na stoličke zatiaľ dobre, bystrejší sa už zrejme dovtípili, o čo ide, nebudem ich teda ďaľej zdržovať, aj tak nám len zamotávajú životy, mojou cieľovou skupinou sme my, taký obyčajní radoví hlupáci, toto som nevymyslel ja, toto mi denno denne vtĺkajú do hlavy tí naši verejní činitelia všetkých strán a funkcií, veď viete kto, skrátka a dobre kúpil som pod rukou skvelý not-buk vo veku čučoriedky a hneď som sa do neho aj zaľúbil, aj meno som mu dal, poslúcha na slovo Micika, tak sa s ňou maznám, dávam ju na stôl i do lona, (Terka ešte jedno pivo) Micika už upútala pozornosť celej krčmy, sadá si ku mne Rasťo, veľký počítačový odborník, nemám rád keď si ku mne niekto len tak prisadne keď tvrdo a tvorivo pracujem, dnes mi to však nevadí, zaľúbenci lietajú v oblakoch, tak sa teda púšťame do rozhovoru, aspoň sa so svojim úlovkom pochválim, fakt tu pôsobím dosť neobvykle s tým Micikom, veď je koniec koncov mužského rodu, aj Terka sa na chvíľu pristaví, zloží tácku a díva sa na to čudo, no dobre, končím, nejako som sa do tej vety zamotal a zahrabal, nevadí,od toho zo mňa nebude Hrabal, iba ak tak Kecal, prípadne vlastne skôr Táral, s týmto však už orginálny vôbec nie som, takých tu už bolo a istotne aj bude, čo som však chcel povedať, vlastne ani neviem, od šťastia som celý bez seba, patrí mi celý vesmír aj s príslušenstvom a náhradnými dielmi, no dobre, došibalo mi, Braňo už dáva najavo svoj záujem o moju Miciku veľmi okato, musím predsa brániť jej profesiálnu česť a dobré meno vo svete. Ďalej už nemusíte čítať, je to iba taký rozhovor na čisto informačnotechnoniecelkomlogickú tému, do prdele aj s klávesnicou, zas mi niekto zablokoval spaceovník, kašlem na to, už sa mi to nechce opravovať, čas súri, do siedmej to musím stihnúť.
________________________________________________________________
„Čo to máš za zázrak?“
„Toto je môj nový miláčik, Hewlett pankhart Omnibook zvaný tiež Micika.“
„Preboha, z ktorého múzea si to potiahol?“
„Neurážaj moju novú lásku, až na tých päť kilov nadváhy jej nič nechýba“
„No tak sa pochvál tým zázrakom, prezraď ostatné parametre“
„Pentium 166 MHz“
„No to je fakt zázrak, ja mám doma dvetisíc krát viac.“
„Pamäť až 16 MB, displej 800 krát 6OO, harddisk celé dva Giga, malá mechanika, zvukovka, Windows 95, nestačí to ku šťastiu?“
„No tak na tom si spustíš akurát tak piškvorky, žiadnu poriadnu hru.“
„Ani film si na tom nepozriem, ani hudbu nevypočujem, veď to nemá ani cédéromku, ani na internet sa nepripojím a mohol by som pokračovať, čo všetko sa na tom ešte nedá.“
„Tak potom načo Ti to potom je?“
„Nejako Ti zlyháva pamäť. Spomeň si na svoj prvý počítač. Jedno celé mega pamäte, disk celých štyridsať mega a vtedy Ti to úplne stačilo. A koľko dobrých hier si na tom hral, spomeňme len ten starý dobrý tetris, aj v šachu Ťa poriadne vyklepal.
„Tak mi teda povedz na čo Ti tento zázrak bude.“
„Napríklad na čítanie článkov z internetu.“
„A to už ako, veď si vravel, že na tom nie je internet.“
„Ale môže byť, nepriamo, ale predsa. Pozri, tie články z inernetu si skopírujem na disketu a čítať ich môžem trebárs aj v autobuse, alebo v krčme. Z tohto notbuku“
„Na disketu však nedáš dokopy nič.“
„No to je pravda, obrázky a videá tam nebudú, bez tých sa však hravo zaobídem, mne stačí čistý text. A toho sa na disketu zmestí toľko, že to neprečítam ani za týždeň. A môžem si aj písať, jednu disketu hravo zaplním na jedno posedenie za necelý mesiac.“
„Tak to veľmi rýchly nie si, dobrá sekretárka by z Teba nebola.“
„To je fakt, ale pri písaní treba aj rozmýšľať, ono to chvíľu trvá.“
„Ako komu, takému Dumasovi to dlho netrvalo.“
„Veď tie jeho knihy aj tak vyzerajú, to len tak mimochodom. Celý jeho „Monte Christo“ sa zmestí na dve diskety.“
„Dnes v čase USB kľúčov sa už nikto nebabre s disketami“
„Vidíš, moja Micka nemá ani USB“
„Tak je to poriadne stará rachotina.“
„Ani to USB nepotrebujem, opakujem, že na jednu disketu napchám textu na týždeň čítania. A šach môžem hrať donekonečna. A Micku si môžem zobrať aj do postele. No dobre, koniec predstavenia. Terka, ešte dve pivá.“
Vypínam svoju Micku za 50 eur, balím sa a idem písať tento článok. Do videnia priatelia!