peternagy

Čau Emil,
prepáč,že Ťa zdravím takto moderne, ale tento pozdrav sa už ujal aj u nás v starobinci. Už nikto nezdraví ahoj, nazdar, alebo servus. Každý zdraví čau. Aspoň takto sa omladzujeme, keď ináč to už nejde. Každý utorok máme povinnú lekársku prehliadku, ktorá pozostáva z toho, že lekárka sa nás opýta, či sa cítime dobre. A keď povieme, že sa celkom dobre necítime, predpíše nám aspirín a povie, že to prejde. Že vraj si máme zachovávať veselú myseľ. To je dobrá rada, veselá myseľ to je to, čo človek potrebuje. Problém je v tom, že u nás v starobinci všetci nadávajú a ako správni dôchodcovia sú tzv. celoplošne nasratí. Na všetko. Na počasie, na ceny, na stravu, na televíziu, jeden na druhého. Prejavuje sa to, okrem iného, aj tak, že na pravidelných schôdzach, kde vedenie starobinca prijíma naše pripomienky a návrhy a potom sa o tom diskutuje, tak nikto s ničím nesúhlasí. Katrinák, ten čo stále zdraví „Česť!“ napríklad minule bol proti tomu, aby opravili splachovanie na WC. Povedal, že on si do svojho hajzľa (to ho citujem) nikoho púšťať nebude lebo nemá záujem na tom, aby mu tam namontovali odpočúvacie zariadenie. Asi si spomenul na staré časy, keď bol v ústrednom výbore strany a mal vraj na starosti bezpečnostné zložky. Vtedy si možno ani na hajzli nemohol byť istý, ale teraz by som naozaj rád vedel, čo by sa asi tak mohli dozvedieť, keby ho odpočúvali. A ešte k tomu na hajzli. Asi by sa dozvedeli prd. To má logiku, nie? Občas sa s Katrinákom porozprávam, aj keď nie je veľmi zhovorčivý, ale minule som ho pozval do toho bistra Adaggio oproti a po troch borovičkách sa mu rozviazal jazyk. Začal mi rozprávať, prečo komunizmus padol, že vraj to zavinila Praha, lebo nechceli pustiť k veslu Slovákov. Keď som mu povedal, že pri hlavnom vesle bol Husák s Biľakom, povedal že o tom sa dá pochybovať, či naozaj o niečom rozhodovali, alebo tam boli len tak, aby sa nepovedalo. Po šiestej borovičke sa rozplakal. Musel som ho domov skoro odniesť a cestou stále vykrikoval „Slovenskó!“ Je to síce bývalý komunista, ale teraz naozaj veľký národovec a iste sa bude tešiť, keď vytriezvie a dozvie sa, že sa v školách bude v pondelok ráno púšťať žiakom hymna. On by iste privítal aj internacionálu, ale cíti, že toto sa už ťažko vráti. Pri tej hymne ma prekvapilo, že navrhovatelia uviedli ako náš vzor v tejto veci Spojené štáty. Že našli na tých zasratých Američanoch aj niečo dobré. Lebo doteraz sme sa kŕmili len tými ich hanburgermi a hotdogmi, ktoré si môžu strčiť vieš kam. Mimochodom, nedávno sme si robili klobásky, poznáš to, trochu bravčového, trochu hovädzieho, aby neboli suché a všelijaké tie príchuťové koreniny.
O chváľu budú vyúdené, máme známeho mäsiara, potom Ti pošlem na ochutnanie. Zajtra budeme mať schôdzu osadenstva a chystám sa tam navrhnúť, aby aj u nás v starobinci púšťali každý pondelok ráno hymnu. A aj pri iných závažných príležitostiach. Napríklad, keď má niekto narodeniny, alebo keď niekto zomrie. Bolo by to hneď slávnostnejšie. Čo povieš? Aspoň napíš, Miro
8.3.2010