peternagy

Servus Emil, konečne som zase doma, v nemocnici som ležal vyše troch týždňov a nič mi nezistili. Predstav si, že po tom všetkom, po tých prehliadkach, röntgenoch, gastroskopiách a kolonoskopiách (konečne viem, čo to je), mi predpísali anopyrin, vraj pre istotu. Takže, dá sa povedať, že som zdravý ako buk. Mimochodom, nikdy som neprišiel na to, prečo sa hovorí „zdravý ako buk“, ale „Slovák ako repa“. Veď by bolo krajšie, keby si bol zdravý ako repa a Slovák ako buk. Nehovoriac o tom, že úplne perfektné by bolo, keby si mohol byť Slovák ako ropa, to by znamenalo, že máme toľko ropy, ako teraz repy. Emil, poviem ti zaujímavý postreh, ale možno že aj ty si si to všimol. Teraz je na uliciach plno bilbordov, neviem ako sa to píše, ale viem ako sa to vyslovuje, vyslovuje sa to tak, ako to píšem. A na tých bilbordoch teraz pred voľbami politické strany sľubujú, že čo splnia, keď ich budeš voliť. Sranda je, že všetky tie strany sľubujú prakticky to isté. Lepší život, prosperitu, prácu a predovšetkým sľubujú, že zlikvidujú korupciu. Takže keby si volil ktorúkoľvek stranu, tak sa ti to všetko splní. Je ťažké sa rozhodnúť. Keby napríklad niektorá strana napísala že Budeme kradnúť ostošesť, tak hneď vieš, túto stranu voliť nebudem. Lenže oni nám to neuľahčia a píšu na tie tabule len také veci, s ktorými musíš súhlasiť. A ešte tam dajú aj svoje fotky a všetci sú pekní. Takých pekných ľudí len tak ľahko medzi ľuďmi nestretneš. Tých musia chovať na nejakej farme a keď ich dochovajú, pustia ich do politiky. Bol by som zvedavý, čím ich živia, to musia byť okrem nejakej špeciálnej stravy aj potravinové doplnky, teraz je toho veľa, vidíš to v reklamách, ale títo krásavci z bilbordov musia dostávať ešte nejakú mimoriadnu výživu, k akej sa my nedostaneme, lebo inak by sme boli tiež takí pekní. Včera pri raňajkách v našom hospici som sedel vedľa istého Labudu, ten sa furt vyťahuje, že je rodina tomu slávnemu hercovi a keď sa ho opýtaš, že či sa stretávajú, tak povie, že je len vzdialená rodina, takže sa vidia zriedka. Neverím mu ani slovo. A tohto Labudu, teda toho nášho, som sa opýtal, že koho bude voliť a on sa ohradil, že to je jeho vec a že čo ma do toho a že on sa aj tak rozhodne až za plentou. Tak som mu povedal, že ak sa bude za tou plentou naozaj rozhodovať, tak tam bude tak dlho, že ho odtiaľ budú musieť vyviesť. Veď tých strán je, čo ja viem, možno aj dvadsať a tých ľudí na kandidátkach stovky, takže to bude ťažké rozhodovanie. Ale možno Labuda (ten náš) len blafuje, vie on veľmi dobre, komu dá hlas, ale nechce to prezradiť. Neviem, prečo sa okúňa. Ja by som pokojne povedal, koho budem voliť, keby sa ma bol opýtal. Ale neopýtal sa. Mimochodom, mali sme schôdzu obyvateľov nášho hospicu a tam istý Fekiač navrhol, aby sme volili aklamatívne, ale pretože nikto nevedel, čo to znamená, tak svoj návrh stiahol.
Emil, už sa neondej a príď ma pozrieť, dostaneš paradajky. Mráziková ich dopestovala na predzáhradke. Čau. Miro.
24.5.2010