peternagy

Servus Emil, nemám čo robiť, tak čítam dennú tlač. A spomínam, ako sme kedysi mali desaťminútovky, vždy ráno, keď sme prišli do roboty, jeden z nás, striedali sme sa, mal na starosti prehľad tlače a bola to veľká sranda, lebo vychádzali tri denníky a vo všetkých bolo to isté a Matušinec mal k tomu vždy komentáre, keď sa napríklad objavila správa, že v Moskve napadol sneh, takže Moskovčania si obliekli kožuchy, Matušinec nahlas zamrmlal, že táto informácia má pre neho cenu zlata. Všetci sme sa začali rehotať, ale tlmene, lebo vtedy človek nikdy nevedel, že čo a ako. Blažovič napríklad doplatil na to, že keď k nám prišli v auguste „spriatelené“ armády, napísal do vtedajších ilagálnych novín otvorený list krajinám Varšavskej zmluvy, v ktorom ich žiadal o pomoc, pretože nás prepadli cudzie vojská. Potom, o rok alebo dva, mu to zrátali a šupli do zoologickej záhrady za sprievodcu, odkiaľ ho tiež po čase vyrazili, lebo vraj školským výpravám hovoril, že jeden z levov, mali tam štyroch, je Lev Nikolajevič Tolstoj. Niekto si za srandu naozaj vytrpí, lenže aký by bol život bez nej? Ja sám som mal namále, lebo som sa raz dostal medzi špičku odborárov, bolo to vo vlaku a oni išli z nejakého zájazdu, už boli pekne chytení, a jeden z nich, veľké zviera, mi furt ponúkal demižón, ktorý tam koloval a hovoril mi, akého má skvelého služobného šoféra, vraj ho bude čakať na stanici, je to anjel, povedal, keby boli všetci takí, tak tento socializmus je raj. Neviem, čo to do mňa vošlo, možno som už bol tiež podpitý a povedal som, že keby boli všetci anjeli, tak aj kapitalizmus je raj. Zamyslel sa, vyzeral hrozivo, ale vtom jedna súdružka zachránila situáciu a začala sievať Sedí sokol na javori, takže odborár v momente zabudol, prečo sa zamyslel a prešlo mi to. Aby som sa vrátil k tomu, čím som začal. Čítam dennú tlač a, ruku na srdce, tiež sa tie noviny veľmi neodlišujú, niekedy sú dokonca aj titulky skoro rovnaké. Akurát že sa už nerobia desaťminútovky. Ale niekedy sa zasmeješ. Napríklad napísali senzačný titulok, že šéfom tajnej služby bude neznámy človek. Znelo to ako výčitka a dosť ma to pobavilo, lebo šéfom tajnej služby hádam nemá byť známy človek, keď je tá služba tajná. Hneď som si predstavil, že šéfom tajnej služby by sa stal nejaký známy herec alebo televízny moderátor, a každý večer by mal v telke talkshow, kde by hovoril všelijaké veselé príhody zo svojho odboru, aspoň by sme sa dozvedeli, čo sa v takej tajnej službe deje. Ak je tajná, v podstate by sme ani nemali vedieť, že existuje a my vieme aj to, kde sídli. Alebo, písali ďalej, že našu premiérku na návšteve Maďarska nevítal maďarský premiér a že to znamená, že ju neberú vážne. Na druhý deň to opravili a napísali, že ju ten premiér vítal. Takže buď majú senzačné informácie z druhej ruky, alebo ich vyslaný redaktor nepozná maďarského premiéra. Ozaj, ešte si pamätám z tých starých desaťminútoviek, že Čambal raz čítal správu z Ruska a začal takto: „Moskva, od nášho vysraného redaktora.“ Smiali sme sa asi tri dni, ale až po pracovnom čase. Tvoj Miro.
26.7.2010