peternagy

8.2.2010

Už som spomínal, ako sa mi párkrát stalo, že som si doma zabudol mobil a cítil som sa ako bez ruky. Dokonca bez hlavy. Nevedel som nič. Aké má kto číslo, aké mám v ten deň povinnosti, nič. Všetko mám v mobile. A doma mám všetko v počítači. Nijaké papierovanie, nijaké fascikle, nijaký písací stroj a najmä, to je najdôležitejšie, nijaké zakladanie indíg (od slova indigo), pretože svoj text nepotrebujem v štyroch exemplároch. Ak ho mám v počítači a ak mám tlačiareň, môžem si ho rozmnožiť, koľkokrát sa mi zažiada. Je to úžasné. Technika nám zjednodušuje život! Veď na to ju máme, nie? Ale na druhej strane nám ho aj náležite komplikuje. A niekedy naozaj až kruto. Keď som písal na stroji a zakladal „kopiráky“, nanajvýš sa mi mohlo prihodiť, že som kopirák založil naopak, takže text bol okopírovaný z druhej strany prvej strany, ak viete ako to myslím. Teda na tom istom liste, ale z opačnej strany. A nie na druhom liste na prvej strane. Viac to už rozvádzať nejdem, lebo tomu už sám prestávam rozumieť. Ale pochopili ste, že išlo o hotové nešťastie. Dnes sa to nemôže stať. Kopiráky už tuším ani nedostať. Ani pijavý papier. Presvedčil som sa o tom minule, keď som sfúkol sviečku a zavoskoval som si košeľu, sako aj nohavice. Pamätal som si, že sa to má prežehliť cez pijak a vosk zmizne. Lenže keď som si v papiernictve pýtal pijavý papier, predavačka mi povedala „také niečo nemáme“. Možno o tom ani nikdy nepočula, preto povedala že „také niečo“. Ale načo nám je pijavý papier, keď mi to vyčistili v čistiarni. Stálo to síce viac, ako keby som si to prežehlil cez pijak, ale vyšlo to. Po vosku ani stopy. Tachnika! Lenže… aj ona má svoje muchy. Ráno, dnes ráno, zlyhala kompletne celá sieť mobilného operátora. Nedalo sa dovolať. Nastala panika. Všetci si zvykli, že stačí vyťukať číslo a spojíte sa s kým chcete, že stačí o pár ťukov viac a môžete poslať správu, som tu, žijem, milujem ťa, čo mám nakúpiť, zomrela teta Eržika, večer ma nečakaj, atď. A zrazu nič. Človek aby prestrašený a ponížený utekal do najbližšej telefónnej búdky, listoval v zozname, vytáčal číslo. Najradšej by poslal telegram, ale telegramy ktovie prečo, zrušili. Asi preto, že ich nahradili esemesky. A ak zlyhá mobilná sieť, potom čo? Život sa zastaví, nevieme ako ďalej, čakáme, kedy to zase začne fungovať. Odvykli sme si komunikovať starými, prekonanými spôsobmi. Preto sa vraj podaril útok na Dvojičky. Lebo teroristi nepoužívali moderné komunikačné vymoženosti. Vraj. Asi si posielali telegramy. „Zajtra utok na dvojicky. Stop. Nezabudnut vybusniny. Stop“ Tajné služby to nezachytili, lebo, ako som už spomenul, telegramy zrušili. Moderná technika, priatelia, je skvelý sluha. Ale veľmi krutý pán. Mimochodom, Zdeněk Svěrák mi minule povedal, že dopísal takýto text, a potom ho automaticky vymazal. Navždy. Držte mi palce…