„Nejkrásnější život v době tolika vyhlášek mají analfabeti“ V.Burian. „Analfabeti musí diktovat“. S.J.Lec „Člověk není ani anděl, ani zvíře, a je v tom osudovost, když z toho, kdo touží býti andělem, se stane zvíře.“ B.Pascal „Anekdota není nic jiného, než starý otřepaný vtip, rozředěný sterým opakováním skupinou lidí, […]

SLONENČINA JE PRESNÁ Hovoríme „Je to jasné ako facka“, a nie „Je to jasné ako bozk“. ABY SA NEVRÁTILI ČASY Pôjdem voliť, aby sa nevrátili časy, keď sa voliť muselo. SLOVENČINA JA PRESNÁ Keď dávajú ber, keď berú, ber nohy na plecia. SLOVENČINA JE PRESNÁ Aj pravdu chceme MAŤ! SLOVENSKÁ ŠKOLA Pri vyučovaní mýtov a legiend najviac vyrušujú […]

My, ktorí vedieme pravidelný život kaviarenských povaľačov, vieme oceniť príjemné prostredie. Príjemné prostredia sú rôzne. Prázdna kaviarnička vo vedľajšej uličke starého mesta. Reprezentačná kaviareň, kde sa človek cíti nielen príjemne, ale aj akosi dôstojnejšie. Kaviarnička s kníhkupectvom alebo kníhkupectvo s kaviarničkou, niečo, čo tu predtým nebolo a až […]

Na dnes som vybral z tvorby S. Prudhomma. Puknutá váza Kvetina zmiera v krehkej váze, o ktorú vejár zavadil; tak ľahunko, že pri náraze ani len zvuk ho nezradil. Ale tá rana po ovále sa denne šíri hlodavá; nevidená, no sklo sa stále a stále viac jej poddáva. Uniká voda biednej ruži, kloní sa smutná, zoschnutá, a nevie nik, čo vázu súži. Ach, netknúť sa, je puknutá I […]

Milý Emil, minule som spomínal, že v starobinci dosť politizujeme a je to fakt. Teraz politizuje každý, lebo to je bezrizikové. Presnejšie povedané, keď nadávaš na pomery, nič sa ti nemôže stať, akurát sa k tebe niekto pridá a tiež začne nadávať. Pamätáš sa voľakedy, keď sme napodobňovali politikov, aké boli z toho „prúsery“, veď som ti už o tom písal. […]

Iľja Iľjič zahĺbený do myšlienok dlho si nevšímal Zachara. Zachar stál pred ním bez slova. Konečne zakašlal. – Čo je? – prebral sa Iľja Iľjič. – Však ste ma volali. – Ja? Čo som len chcel… už neviem! – odpovedal a preťahoval si kosti. – Choď do svojej izby, veď si spomeniem. Zachar vyšiel a Iľja Iľjič ďalej ležal a rozmýšľal […]

Emil, stala sa strašná vec, u nás v starobinci sa začalo politizovať. Niežeby sme mali nejaké schôdze, ako voľakedy, keď nás zvolali a my sme tam museli prísť, lebo sa podpisovala prezenčka a raz, keď som podpísal Kratochvíla, bol z toho škandál, ešte väčší ako ten, keď vlani terajšia pani premiérka pri hlasovaní v parlamente za niekoho zahlasovala. Ona kvôli tomu […]

„Radost, kterou způsobíme druhému, má podivohodnou vlastnost: odrazem se neoslabuje, ale vrací se k nám košatejší a zářivejší“ M.Gándhí. „Starajíce se o štěstí jiných, nacházíme své vlastní“ Platon „Dobrý výrok je skrytejší než drahokam, avšak nalezneš ho i u otrokyň drtících obilí.“ PTAHHOTEP „Moudrost je třeba nejen […]

Servus Emil, nemám čo robiť, tak čítam dennú tlač. A spomínam, ako sme kedysi mali desaťminútovky, vždy ráno, keď sme prišli do roboty, jeden z nás, striedali sme sa, mal na starosti prehľad tlače a bola to veľká sranda, lebo vychádzali tri denníky a vo všetkých bolo to isté a Matušinec mal k tomu vždy komentáre, keď sa napríklad objavila správa, že v Moskve napadol […]

Na Hrachovej ulici, v obrovskom činžiaku, kde bývalo toľko ľudí, že by to vystačilo aj na okresné mesto, ležal ráno v posteli Iľja Iľjič Oblomov. Tento mladý, asi tridsaťdvaročný pán strednej postavy a tmavosivých očí bol na pohľad sympatický, ale črty tváre prezrádzali roztržitosť, nestálosť. Myseľ mu poletovala po tvári ako voľné vtáča, mihla sa v očiach, […]