peternagy

Dokážme, že sme pravica!

Dostal som pocit, že pravicu preceňujeme. Ľavica je silná. Keby som bol ľavičiar, som spokojný. Ale ako pravičiar sa neviem nájsť. Niet boháčov, ktorí by sa k pravici hlásili, ktorí by boli ochotní demonštrovať zmysluplnosť bohatnutia a príslušnosť k elite. Najnovšie naše fiasko – zrušenie plesu diplomatov na Pražskom hrade z príležitosti osláv 500. výročia objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom – je toho všetkého svedectvom. Aj boháči myslia ešte po starom, po komunisticky. Na Pražský hrad sa za Gottwalda, z Husáka bolo možné na nejaké tie oslavy dostať: buď bol človek stachanovec, úderník, alebo na MDŽ zaslúžilá matka, zaslúžilý umelec, buď bol v ÚV, KV alebo OV – a mohol byť v Španielskej sále na hostine. Bola to zadarmovka… Ale časy sa skomplikovali. Na ples diplomatov, ktorý mal byť dnes (pozvánku mám schovanú), vyrubili organizátori vstupné 3900 Kčs do Španielskej sály a 3300 Kčs do Rudolfovej galérie. Toto symbolické vstupné, v ktorom je zarátané aj občerstvenie, zrejme boháčov trklo, hoci nechápem, prečo ich malo trknúť. Veď by šlo o demonštráciu sily našej pravice, o dôkaz, že držíme spolu, že sa oplatí bohatnúť a točiť peniaze… Ja sám – ako monarchista – sa čudujem mojej žene, že z rodinného rozpočtu odmietla tú symbolickú sumu (v našom prípade spolu s letenkami, taxíkmi, kaderníčkou a krajčírskym salónom by šlo iba o 20 000 – 25 000Kčs…) zaplatiť. Podobne ako ona nemá mnohá osobnosť, ktorú to ťahá do pravice, správne pravicové myslenie. Ja som napríklad presvedčený o tom, že keby sme boli kráľovstvo a na známkach by sa objavila korunovaná hlava – dodalo by to občanom chuť do práce a do života! Nikto iný nevie dodať takú chuť do života ako kráľ. Minule som o tom hovoril s pánom Dr.Laskovom, rodákom z Bulharska, ktorý vyrastal v Bulharskom kráľovstve za panovania kráľa Borisa. Kedysi skvelý futbalista Slovanu Bratislava Božin Laskov vyštudoval medicínu tu u nás a tvorí na našej ulici bulharskú menšinu. „Čo myslíte,“ pýtal som sa ho, „vráti sa do Bulharska kráľ?“ Pán doktor Laskov ma informoval veľmi ochotne, že na Západe žije syn bývalého bulharského panovníka Simeon, následník trónu, ktorý je veľmi vzdelaný a má šancu stať sa v Bulharsku osvieteným a dobrotivým panovníkom. „Koľko má asi rokov Simeon?“ pýtam sa bulharského rodáka. „To vám môžem povedať presne. Keď sa nášmu pánu kráľovi Borisovi narodil syn Simeon, bol som v štvrtej triede gymnázia. Z radosti, že sa mu narodil syn, nariadilo vtedy jeho veličenstvo, aby každému gymnzistovi v každom bulharskom gymnáziu vylepšili o jeden stupeň známku. Tak som sa dostal do piateho ročníka. Inak by som bol prepadol…“ smeje sa úprimne futbalový idol našej mladosti. Znovu ma presvedčil o tom, aké dôležité je mať kráľa. Kráľ dodá chuť do práce, do života. Vymýšľa pre poddaných kratochvíle, výnimky, zľavy, úľavy a všelijaké prekvapenia.
A my zrušíme ples v kráľovských sieňach, pretože vraj o ples nebol záujem! Bodaj by bol záujem, keď nevieme byť veľkorysí a nechceme investovať do radovánok. Všetko by sa nám to vrátilo, pretože keby sa ľud dozvedel, ako pekne sme sa zabávali a že na to máme, upokojil by sa a začal by veriť nám, a nie komunistom.
Z toho faktu, že sme zrušili kráľovský ples, ktorí pripravovali organizátori od februára, som dostal pocit, že u nás pravicu preceňujeme. Ja sám som ochotný obetovať sa a dočasne prijať kráľovský titul, pod podmienkou, že by som mal kľúče od kráľovskej pivnice, sýpok a pokladnice…
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, Ikar 2007
————————————————————-