peternagy

Taký menší rozhovor a priam šialená úvaha.

„Ahoj Peter, no to si celý Ty, pivo, cigaretka, knižka, čo to čítaš?“
„Knihu“
„Tak to Ti ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď.“
„Je to v maďarštine a navyše je to pre ženy, aspoň podľa venovania“
Tak načo to potom čítaš?“
„Chcem preniknúť do ženských duší.“
„Moje ambície sú trochu nižšie, ja chcem preniknúť do ženských tiel. No dobre, vnikaj si do tých duší.“
„To inokedy a na inom mieste.“
„Len tak ma napadlo, že by si mohol niečo napísať o tom vnikaní aj Ty. Toľko čítaš, čo keby si začal konečne aj niečo písať?“
„Písať? Čo, o čom a pre koho?“
„Odbil si ma najkratším možným spôsobom“
„Ale veľmi výstižne. Čo mám písať, keď už je všetko napísané, o čom, keď v mojom živote nie je nič také zaujímavé, čo by stálo za opis a nakoniec, kto by to čítal, aj keby to bolo trebárs vydané?“
„Vcelku máš pravdu, ale mohol by si napríklad opísať naše debaty. Musíš uznať, že neraz sme sa celkom dobre porozprávali. Neraz si mi toho toľko narozprával, až mi z toho išla hlava prasknúť.“
„Dobrý nápad, Zápisky z krčmy nižšej cenovej skupiny, tak nejako by sa to mohlo volať, na našom knižnom trhu chýba ozaj už len toto. A okrem toho ja veľmi rád prenechávam písanie tým ktorí to vedia, vôbec netúžim rozšíriť rady treťotriednych pisálkov“
„Keby si sa v tom písaní trochu potrénoval, iste by si sa to naučil, veď sám si povedal, že zo slohov si mal skoro vždy jednotky.“
„Tréningom možno dosiahnuť všeličo, talent sa však získať nedá.“
„Odkiaľ to vieš, keď si to neskúšal? A mohol by si písať trebárs do blogu, tam píšu aj takí, čo by prepadli zo slovenčiny.“
„Priam hýriš nápadmi, blogy sú celkom dobrým skladiskom zbytočných textov. Musím však uznať, že sa tam dajú nájsť aj celkom dobré veci, dá sa tam natrafiť na celkom zaujímavých a dobrých ľudí.“
„No konečne si niečo pochválil, nedávno si sa o blogoch vyjadril dosť znevažujúco“
„Nepochopil si ma. Pozri, na svete je toľko dobrých kníh, že človek z toho za celý život dokáže prečítať len mizivé promile. Prečo sa zdržiavať blogmi, keď si môžem prečítať niečo, čo je už preverené časom, teda tam je určitá, i keď často mylná záruka kvality.“
„No dobre, na chvíľu Ťa opustím ,aby si o tom mohol popremýšľať. Došiel Vinco, niečo s ním potrebujem prejednať, čau.“

Celkom zaujímavý chlapec tento Braňo. Keď má v hlave tak akurát, tak sa s ním fakt dá porozprávať. Mohol by však trochu viac rozmýšľať a počúvať. Často odpovedá alebo reaguje veľmi rýchlo, pričom ani nevie poriadne o čom je reč. Keď ho však k tomu nenápadne navediem, tak to spravidla pochopí, nie je hlupák. S tými svojimi židovsko-bolševickými teóriami a sprisahaniami mi však občas lezie poriadne na nervy, koľkokrát som mu už tie idiotiny vytĺkal z hlavy. Boh vie, kde na to chodí, možno to má z internetu, číta všeličo a trochu nekriticky. Ale dá sa s ním porozprávať, napríklad o prírode, vojnách a zbraniach, to sú jeho koníčky. A vcelku ma má rád, možno si ma aj váži, trochu ma možno aj preceňuje.

„Tak čo starec, nejako si tuho rozmýšľal, asi my zase povieš niečo múdre.“
„Nerozmýšľal som, počítal som a dospel som k celkom zaujímavému číslu.“
„Tak von s tým, na čísla si expert.“
„Možno, ale ostaňme ešte chvíľu pri čítaní. Iste vieš, že na svete je strašne veľa kníh, dobrých aj zlých, pravdivých aj plných bludov, takže ma zaujala otázka, koľko ich je v skutočnosti.“
„Niekoľko miliónov, možno aj viac!“
„Možno viac, ale je v nich popísané skoro všetko, načo potom písať?“
„Tvoj životopis medzi nimi nie je.“
„Je tam však Tvoj, dokonca aj s reportážou o Tvojom pohrebe.“
„Ha, ha, celkom dobrý vtip, nechystám sa ešte umrieť. Ozaj, ako umriem, je tam aj to?“
„Zomrieš na zlyhanie srdca vo veku 87 rokov.“
„Dobre, idem skočiť pod auto a celá Tvoja teória bude tým pádom v prdeli.“
„Počkaj chvíľu, dohovorím, možno si to ešte rozmyslíš. To, že je už všetko napísané, je pravdaže poriadna blbosť, ale tie medzery sa dajú doplniť priam hravo.“
„Začína ma to zaujímať.“
„Tak teda počúvaj, koľko má podľa Teba slovenčina slov, len tak od oka?“
„Tridsať tisíc?“
„Presne to neviem ani ja, sú to však desiatky tisíc, rádovo si sa asi trafil. Všetky tie slová sú už v rôznych podobách dostupné v elektronickej podobe. Teraz nasadím zbraň tvrdého kalibru, tento slovník dám do počítača, dám tam aj jeden celkom jednoduchý program a spustím ho“
„Aký program, to by si mal upresniť.“
„Keby si ma neprerušoval, tak by to šlo rýchlejšie. Pozri, dajme tomu, že tá reportáž z tvojho pohrebu má štyristo slov, približne toľko má jedna strana formátu A4. A ten program by robil nasledovné: Vyberie najviac štyristo slov, dá ich do nejakého poradia a vytlačí, alebo dá na nejaké médium. A toto opakuje dokolečka, skrátka fabrikuje všetky možné aj nemožné texty, nazvime ich článkami. Tie nemožné vynechajme, ušetríme miesto na disku. Tých všemožných článkov je nejaký konečný počet, takže v konečnom čase ten počítač vygeneruje všetky. Tým je povedané všetko.“
„Nerozumiem tomu, ako to súvisí s tým mojim pohrebom?“
„Pozri, keďže tie texty budú všetky, budú medzi nimi i reportáže z pohrebov a jedna z nich popíše tvoj pohreb síce stručne, ale presne.“
„Teda, už dávno ma nikto tak nešokoval. No dobre, neskočím pod auto, zachránil si mi život.“
„Chvíľu ešte vydrž, v tých článkoch sú aj onakvejšie veci ako reportáže z pohrebov.“
„Povedz príklad, nie je tam trebárs predpoveď počasia o rok dopredu?“
„Keby len počasia, aj všeličoho iného.Je tam napríklad komplet celá história ľudstva, životný príbeh každého jedného človeka od Adama až po našich budúcich potomkov. Keďže noty možno popísať písmenami, z toho vyplýva, že tam je všetka hudba všetkých minulých aj budúcich skľadateľov. Sú tam popísané všetky vojny s kompletným zoznamom obetí. Ďalej je tam všetko to, čo doteraz ľudia napísali, od básní, rozprávok až po vedecké traktáty, podvrhy a falzifikáty, hrozné na to čo len pomyslieť. Je tam všetko, čo doteraz ľudia vymysleli, všetky teórie, ideológie, náboženstvá, utópie a aj bludy. A pritom to je iba konečný počet textov konečnej dĺžky. Hľadám nejakú logickú chybu v celej tej konštrukcii, nenachádzam však nič, čím by som vyvrátil sám seba, hoci sa mi to zdá byť ozaj neuveriteľné, že by celú podrobnú históriu ľudstva a tiež jeho budúcnosť dokázal vygenerovať jeden blbý počítač“

Braňo to už medzičasom zabalil, presadol si, vidieť však, že nad tým premýšľa, však ešte príde s nejakými otázkami.
Nakoniec si dovolím trochu kacírstva, ale dospel som k celkom zaujímavému modelu Boha. Možno si ho predstaviť ako jeden supervýkonný počítač, ktorý má na miliónoch nosičov uložené všetky tie vygenerované texty a má o nich prehľad. Začínam rozumieť slovám evanjelistu (tuším je to Ján) , že:

Na počiatku bolo slovo, to slovo bolo u Boha a to slovo bol Boh.