Milý Emil, konečne som z nemocnice doma. Nič mi nenašli. Ale nie som si istý, či vôbec niečo hľadali, lebo som tam len tak vylihoval, merali mi teplotu ráno aj večer, a potom sa to skončilo a poslali ma domov z ničoho nič. V podstate som rád. V starobinci je to predsa len lepšie ako v nemocnici. Aj tam, aj tam čakáš, veď vieš na čo, ale v nemocnici máš k tomu akosi […]

Na dnes som opäť siahol po tvorbe Hermanna Hesseho. Večer na dedine Pastierik ovce ženie tichou uličkou bielych stien. Dedina chce spať, drieme. Na oči domov padá sen. Som v týchto múroch holých dnes cudzím hosťom iba ja a srdce v nemom bôli sa čašou lásky opája. Kam viedla moja cesta, vždy oheň v krbe plápolal; neviem však ani dneska, kde domov a kde vlasť som mal. Poľom […]

Milý Emil, píšem Ti z nemocnice. Predstav si, čo sa stalo. Ráno som išiel kúpiť noviny do trafiky, čo je neďaleko nášho starobinca. Kupujem noviny každý deň, je to zaužívaný zvyk, prečítať si dennú tlač pred raňajkami. A možno to nie je ani tak zvyk ako zlozvyk. V podstate som sa z novín nikdy nič podstatné nedozvedel. Voľakedy tam nepísali to, o čom by mali […]

Milý Emil, prepáč, ak som sa ťa dotkol, keď som v minulom liste vyjadril podozrenie, že Mirka by mohla byť tvoja dcéra. Ale pochop môj šok, keď som sa dozvedel od jej matky, že otcom som ja. V takej situácii človek hľadá nejakú záchranu, ako sa vraví, „topiaci sa aj slamky chytá“ a ja som sa naozaj cítil ako topiaci. Predovšetkým som nevedel pochopiť, prečo sa […]

Milý Emil, konečne som zase v našom starobinci dostal možnosť pracovať s mojím voicebandom. Pôvodne som už chcel nacvičiť niečo pri príležitosti Katrinákovho pohrebu, ale on bol bohužiaľ, v kolektíve taký neobľúbený, že sa mi nepodarilo presvedčiť nikoho, aby sme niečo spoločne pripravili. Chcel som naštudovať pieseň Keď mi srdce choré a mal som v úmysle pri […]

Servus Emil, osemnásteho som išiel na tú prednášku o konci sveta, prednášal chlapík, asi štyridsaťročný, a podobne ako Pikulíková sa tiež furt usmieval, takže som mal pocit, že sa na koniec sveta máme tešiť, lebo on, podľa toho, čo hovoril, sa ho už nevie dočkať a bol dosť sklamaný, že ešte nie je celkom definitívny dátum toho konca, ale že sa nezadržateľne […]

Emil, ďakujem Ti za veľkonočný pozdrav, aj keď si mi ho poslal trochu predčasne, lebo do Veľkej noci ešte zopár dní zostáva, ale aj tak ma potešilo, že si si na mňa spomenul, hoci neviem, prečo si vybral pohľadnicu s nápisom Veľa vody!, ako keby na Veľkú noc mali polievať mňa. Sám neviem, ako to dopadne u nás v starobinci, myslím, že naše dievčatá očakávajú […]

Čau Emil, prepáč,že Ťa zdravím takto moderne, ale tento pozdrav sa už ujal aj u nás v starobinci. Už nikto nezdraví ahoj, nazdar, alebo servus. Každý zdraví čau. Aspoň takto sa omladzujeme, keď ináč to už nejde. Každý utorok máme povinnú lekársku prehliadku, ktorá pozostáva z toho, že lekárka sa nás opýta, či sa cítime dobre. A keď povieme, že sa celkom dobre […]

Ani obľúbení hrdinovia nemusia byť z jedného cesta. Dokonca nemusia byť ani hrdinovia. Jánošík je obľúbený, o tom niet pochýb. Je to symbol spravodlivosti, pravdy, viery, čistoty, má všetky vlastnosti, ktoré tak obdivujeme, lebo nám chýbajú. A ešte bol vysoký ako jedľa. Vyzeral ako by ho jedna mater mala. A veru aj mala, v mlieku kúpavala, zlatým povojníčkom bola […]

Nemyslite si, že je to hračka, keď chce byť človek sviňa. Slušný človek to má jednoduché. Na to, aby ho považovali za slušného, nemusí robiť skoro nič. Možno raz za čas chodiť do kostola. Slušný človek sa slušne oblieka. To je kumšt? Slušný človek sa stará o rodinu. No a čo? Ráno vstane, ide do roboty, večer sa vráti, pohrá sa s deťmi, prípadne aj so ženou, ak […]