Nasledujúce básne sú od indického básnika, spisovateľa Rabindranátha Thákura (1861 – 1941). Sú zo zbierky Gitándžali (Obeť piesňou)
Moja pieseň odložila príkrasy. Nevystavuje
sa odevom a výbavou. Ozdoby by rušili náš zväzok,
vstúpili by medzi mňa a teba, v ich štrngote by
zanikol tvoj šepot.
Moja básnická márnomyselnosť hynie hanbou
pred tvojím zrakom. Ó, majster básnik, sadol som si
k tvojim nohám. Dovoľ mi iba usilovať sa, aby môj
život bol jednoduchý a priamy, podobný trstinovej
flaute, ktorú ty napĺňaš hudbou.
———————————————————
Tam je tvoja podnožka a tam spočívajú
tvoje nohy, kde žijú najúbohejší a najnižší a stratení.
Chcem sa ti pokloniť, no moja poklona nemôže
dosiahnuť tú hĺbku, kde spočívajú tvoje nohy medzi
najúbohejšími a najnižšími a stratenými.
Pýcha sa nikdy nemôže priblížiť tam, kde ty
kráčaš v háve pokorného medzi najúbohejšími a naj-
nižšími a stratenými.
Moje srdce nikfy nemôže nájsť cestu tam,
kde ty obcuješ s vyobcovanými medzi najúbohejšími a
najnižšími a stratenými.
———————————————————–
Som tu, aby som ti spieval piesne. V tejto
tvojej dvorane patrí mi miesto v kúte
V tvojom svete niet pre mňa práce, môj neuži-
točný život môže iba vytrysknúť do tónov bez účelu.
Keď udrie v temnom chráme polnoci hodina
tvojej tichej bohoslužby, rozkáž môj majstre, aby
som zastal pred tebou a spieval.
Keď v rannom vzduchu naladí sa zlatá harfa,
pocti ma príkazom, aby som predstúpil.
———————————————————-
Ja stále čakám na milovaného, aby som sa
konečne mohol odovzdať do jeho rúk. Preto je tak
neskoro a preto som sa previnil toľkými pozabudnutiami.
Prichádzajú so svojimi pravidlami a zákon-
níkmi, aby ma pevne spútali, ale ja sa im vždy vyšmyk-
nem, pretože stále čakám na milovaného, aby som sa ko-
nečne mohol odovzdať do jeho rúk.
Ľudia ma hania a kárajú pre nedbalosť. Nepo-
chybujem, že ich káranie je pravdivé.
Deň trhu sa skončil a dielo pracovitých je
vykonané. Tí, ktorí prišli a márne ma zvali odišli
nahnevaní. Ja stále čakám na milovaného, aby som sa
konečne mohol odovzdať do jeho rúk.
———————————————————–
Si v tej búrlivej noci vonku, na ceste lásky,
priateľ môj? Nebesá stonajú ako niekto, kto si zúfa.
Dnes v noci nemám spánku. Znovu a znovu
otváram dvere a pozerám do tmy, priateľ môj!
Nič tam nevidím. Rád by som vedel, kadiaľ
vedie tvoj chodník!
Po ktorom súmračnom brehu atramentovo čier-
nej rieky, po ktorom odľahlom konci neprívetivého
lesa, ktorou bludnou roklinou temnoty vedie tvoja cesta
ku mne, priateľ môj?
——————————————————–
Daj, aby zo mňa zostala len tá čiastočka,
vďaka ktorej ťa môžem nazývať svojím všetkým.
Daj, aby z mojej vôle zostala len tá čiastočka,
vďaka ktorej ťa môžem cítiť na všetkých stranách
a stretať sa s tebou vo všetkom a ponúknuť ti svoju lásku
v ktorejkoľvek chvíli.
Daj, aby zo mňa zostala len tá čiastočka, vďaka
ktorej ťa nemôžem nikdy zaprieť.
Daj, aby z mojich pút zostala len tá čiastočka,
vďaka ktorej som zviazaný s tvojou vôľou a tvoj zámer
sa uskutočňuje v mojom žití – tou čiastočkou je puto
tvojej lásky
————————————————————
Celá debata | RSS tejto debaty