peternagy

Nasledujúce básne sú od indického básnika, spisovateľa Rabindranátha Thákura (1861 – 1941). Sú zo zbierky Gitándžali (Obeť piesňou)

Na strmom brehu osamelej rieky uprostred
vysokej trávy som sa jej opýtal: „Panna, kam kráčaš
s lampou, ktorú zastieraš plášťom? Celý môj dom je
temný a pustý – požičaj mi svetlo!“ Zdvihla na okamih
tmavé oči a cez súmrak sa mi zadívala do tváre. „Prišla
som k rieke,“ povedala, „aby som pustila svoju lampu po
prúde, keď na západe zmizne svetlo dňa.“ Stál som osa-
motený vo vysokej tráve a pozoroval som plachý plameň
jej lampy, ako sa bez úžitku niesol na vlnách.
V tichu narastajúcej noci som sa jej opýtal:
„Panna, všetky tvoje svetlá sú rozsvietené – kam teda
kráčaš s lampou? Celý môj dom je temný a pustý – poži-
čaj mi svetlo!“ Zdvihla tmavé oči k mojej tvári a stála
chvíľu v rozpakoch. „Prišla som,“ povedala konečne, „aby
som zasvätila svoju lampu nebesiam.“ Stál som a pozoro-
val jej svetlo, ako bez úžitku planie v prázdnote.
V bezmesačnej temnote polnoci som sa jej
opýtal: „Panna, čo hľadáš, keď držíš lampu v blízkosti
svojho srdca? Celý môj dom je temný a pustý – požičaj
mi svetlo.“ Zastala na chvíľu, rozmýšľala a v tme sa
dívala do mojej tváre. „Priniesla som svoje svetlo,“
povedala, „aby sa pridružilo ku karnevalu lámp.“ Stál som
a pozoroval jej malú lampu, ako sa bez úžitku stráca
medzi svetlami.
———————————————————–

Kde duch je bez bázne a hlava je vztýčená,
kde poznanie je slobodné,
kde neroztrieštili svet na zlomky tesné
domáce múry
kde slová vychádzajú z hlbín pravdy,
kde neúnavné úsilie načahuje ramená po
dokonalosti,
kde jasný prúd rozumu nezablúdil v ponurých
pieskoch púšte mŕtveho zvyku,
kde ducha ty sám vedieš vpred, ku stále
väčším šírkam myšlienky a činu,
tam, na tom nebi slobody, môj Otče, prebu-
diť sa dovoľ mojej krajine
———————————————————–

Toto je moja modlitba k tebe, pane môj —
vytínaj, vytínaj od koreňa chudobu v mojom srdci.
Daj mi silu, aby som ľahko znášal svoje
radosti i žiale.
Daj mi silu, aby som dokázal, že moja láska
zarodí v službe.
Daj mi silu, aby som nikdy nezaprel úbožiaka,
ani kolená nezohýnal pred nehanebnou mocou.
Daj mi silu, aby som povzniesol svojho
ducha vysoko nad každodenné zbytočnosti.
A daj mi silu, aby som s láskou podriadil
svoju silu tvojej vôli.
————————————————————

Že túžim po tebe, len po tebe – to dovoľ
môjmu srdcu opakovať bez prestania. Všetky žiadosti,
ktoré ma vo dne v noci rozptyľujú, sú falošné a v jadre
prázdne.
Ak noc skrýva vo svojej temnote prosbu
o svetlo, tak z hĺbky môjho podvedomia počuť volanie –
túžim po tebe, len po tebe.
Ako búrka stále hľadá svoj koniec v pokoji,
keď na pokoj útočí s celou svojou silou, tak moja vzbura
útočí na tvoju lásku a stále pritom volá – túžim po tebe,
len po tebe.
———————————————————–

Keď je srdce tvrdé a vyprahnuté, navštív
ma dažďom milosrdenstva
Keď sa milosť stráca zo života, príď ako
nápor piesní.
Keď sa hluk búrlivej práce dvíha zo všetkých
strán a nedovoľuje mi prejsť na druhý breh, príď
ku mne, pane ticho, so svojím pokojom a mierom.
Keď moje žobrácke srdce sedí schúlené
a zahriaknuté v kúte, vyvráť dvere, kráľ môj, a vstúp
s kráľovskými obradmi
Keď túžba zaslepuje ducha preludmi a prachom,
ó, ty svätý, ty bdelý, príď so svojím svetlom a
svojím hromom.
————————————————————

Nepočuli ste jeho tiché kroky? Prichádza,
prichádza, stále prichádza.
V každej chvíli a v každom veku, každý deň
a každú noc prichádza, stále prichádza.
Mnoho piesní som spieval v mnohých stavoch
mysle, ale všetky ich tóny hlásali vždy to isté: „Pri-
chádza, prichádza, stále prichádza.“
Za voňavých dní slnečného apríla lesným
chodníkom prichádza, prichádza, stále prichádza.
V daždivej temnote júlových nocí na hrmiacom
voze oblakov prichádza, stále prichádza.
V prívale žiaľu je to jeho krok, ktorý ťaží
moje srdce, a je to zlatý dotyk jeho nohy, ktorý spôsobuje
že moja radosť žiari.
———————————————————–

Tak je to, že tvoja radosť sa naplnila vo
mne. Tak je to, že si zostúpil ku mne. Ó, ty pán všetkých

nebies, kde by bola tvoja láska, keby nebolo mňa?
Prijal si ma za účastníka všetkého toho
bohatstva. V mojom srdci trvá nekonečná hra tvojej ra-
dosti. V mojom živote sa stále stelesňuje tvoja vôľa.
A preto ty, ktorý si Kráľom kráľov, odel si
sa do krásy, aby si získal moje srdce. A preto sa tvoja
láska rozplýva v láske tvojho milenca a ty sa zjavuješ
v dokonalom spojení dvoch.
———————————————————–

Keď ti prinášam maľované hračky, dieťa
moje, chápem, prečo tak hrajú farbami oblaky a voda
a prečo kvety majú farebné tóny – keď ti dávam
maľované hračky, dieťa moje.
Keď ti spievem a ty sa dávaš do tanca, od-
razu viem, prečo je hudba v lístí a prečo vlny vysielajú
zbor svojich hlasov k srdcu počúvajúcej zeme – keď ti
spievam a ty sa dávaš do tanca.
Keď nesiem sladkosti tvojim žiadostivým
rúčkam, viem, prečo v kvetnom kalichu je med a prečo
plody sa tajne napĺňajú sladkou šťavou – keď nesiem
sladkosti tvojim žiadostivým rúčkam.
Keď ťa bozkávam na tvár, aby si sa usmial,
môj miláčik, jasne chápem, aká je to radosť, ktorá
prúdi z neba v rannom svetle, a aká je to rozkoš, ktorú
prináša letný vánok môjmu telu – keď ťa bozkávam, aby
si sa usmial.
———————————————————–

To on, najvnútornejší prebúdza moju bytosť
svojimi hlbokými tajnými dotykmi.
To on kladie svoje očarenie na tieto oči
a radostne hrá na strunách môjho srdca kolísavý nápev
radosti a žiaľu.
To on tká tkanivo tejto maje z prchavých
odtieňov zlata a striebra, modra a zelene a necháva
presvitať záhybmi svoje nohy, pri dotyku ktorých zabúdam
na seba.
Dni prichádzajú a veky plynú a je to stále on,
kto dojíma moje srdce mnohými menami, mnohými podobami,
mnohými pôvabmi radosti a žiaľu.
———————————————————–

Pre mňa niet oslobodenia v odriekaní. Objatie
slobody cítim v tisícich putách rozkoše.
Ty mi stále nalievaš čerstvý dúšok vína
rôznych ferieb a vôní, napĺňajúc túto pozemskú nádobu
až po okraj.
Môj svet rozsvieti svojich sto rôznych lámp
tvojím plameňom a postaví ich pred oltár tvojho chrámu.
Nie, nikdy nezavriem dvere svojich zmyslov.
Z rozkoší zraku a sluchu a hmatu povstane tvoja rozkoš.
Áno, všetky moje preludy vzplanú v iluminácii
radosti a všetky moje túžby dozrejú v plodoch lásky.
————————————————————