Založ si blog

R.Thákur: Gora (7.časť)

Keď Binaj ráno vstal, videl, že obloha sa cez noc vyjasnila. Ranné svetlo bolo jasné, ako úsmev dieťaťa. Po nebi plávalo len niekoľko úplne zbytočných mráčikov.
Binaj stál na verande, a keď si spomenul na iné také čisté ráno, srdce sa mu rozbúšilo. A tu uvidel, že ulicou pomaličky kráča Pareš s palicou v jednej ruke a so Satíšovou rukou v druhej. Satíš zočil Binaja na verande, zatľapkal a skríkol: „Binajbábu!“ Aj Pareš vzozrel a podíval sa na Binaja. Ten rýchle zbehol dolu a zatiahol Pareša i Satíša do domu.
Satíš chytil Binaja za ruku: „Binajbábu, minule ste vraveli, že k nám prídete; prečo ste u nás ešte neboli?“
Binaj objal s láskou Satíša a zasmial sa. Pareš oprel opatrne palicu o stenu, sadol si na stolicu a povedal: „Nebyť vtedy vás, boli by sme mali veľa nepríjemností. Veľmi ste nám pomohli.“
Binaj hneď odporoval: „Ale kdeže, nehodno o tom ani vravieť.“
Satíš ho znezrady prepadol otázkou: „Binajbábu, vy nemáte psa?“
„Psa?“ zasmial sa Binaj. „Nie, psa nemám.“
„Prečo?“ vyzvedal sa Satíš.
„Nikdy mi ani na um neprišlo, že by som si mal zaobstarať psa.“
„Počul som,“ povedal Pareš, „že Satíš bol u vás; iste vás nazlostil. Navraví toho toľko, že jeho sestra ho volá Rapotákom.“
„Aj ja toho veľa navravím,“ bránil ho Binaj, „nuž sme sa celkom zhodli. Pravda, Satíšbábu?“
Tak sa chvíľočku bavili. Pareš hovoril zo všetkých najmenej; jeho tichá, pokojná tvár sa len zavše usmiala a kedy-tedy prevravel dáke slovko. Keď sa lúčili, vstal a povedal: „Bývame na čísle sedemdesiatosem, hneď tu vpravo…“
„On vie, kde bývame,“ hlásil Satíš. „Veď ma nedávno odprevadil až k našim dverám.“
V týchto slovách nebolo nič zahanbujúceho, no Binaj sa v duchu jednako len zahanbil. Ako keby ho boli pri dačom pristihli.
Starec dodal: „Náš dom teda poznáte. Ak budete mať dakedy…“
„Netreba mi ani vravieť. Len čo…“
„Veď sme susedia,“ pokračoval Pareš. Nezoznámili sme sa dosiaľ len preto, že žijeme v Kalkate.“
Binaj odprevadil Pareša až na ulicu. Potom stál chvíľu vo dverách. Pareš kráčal pomaly, opierajúc sa o palicu, a Satíš sa s neúnavným ľapotaním šmatlal vedľa neho.
Binaj sa v duchu zhováral sám so sebou: „Ešte nikdy som nevidel takého starého pána, ako je Parešbábu; chcel by som mu zosňať prach z nôh. Aj Satíš, aký je to čarovný chlapec! Ak príde do rokov, bude z neho raz veľký človek. Aký je bystrý a priamy!“
Aj keby boli starec i chlapec čo akí, ťažko ich mohol Binaj za iných okolností po takej krátkej známosti zahrnúť toľkou úctou a láskou. Bol však v duševnom stave, v akom sa na dlhšiu známosť nečaká.
Potom začal Binaj uvažovať: „Budem musieť zájsť k Parešbábuovi, lebo to bude nezdvorilé.“
Lenže India ich združenia mu odpovedala Gorovými ústami: „Nesmieš ich navštevovať! Daj si pozor!“
Na každom kroku počúval Binaj zákazy tej ich Indie. Už dlho mal svoje pochybnosti, a jednako sa nevzpieral. Dnes sa rozdúchala v jeho vnútri vzbura. Zazdalo sa mu, že India je iba stelesnením zákazov.
Prišiel sluha a oznámil, že jedlo je prichystané. A Binaj sa ešte ani neokúpal. Odbila dvanásta. Nič po nič zavrtel Binaj prudko hlavou a vyhlásil: „Nebudem jesť, odnes to!“ Potom roztvoril dáždnik a vybehol na ulicu; ani si neprehodil na plecia kabát.
Šiel priamo ku Krišnadajálovmu domu. Vedel, že Spoločnosť pre povznesenie hinduizmu prenajala pre kancelárie dom na Amhurstovej ulici a že ta Gora chodieva každé odpoludnie, aby povzbudzoval listami všetkých členov svojej skupiny, roztrúsených po Bengálsku. Sem si prichádzali vypočuť rady z jeho úst aj ctitelia, ktorí boli šťastní, keď mu mohli pomáhať.
I dnes odišiel Gora do tejto kancelárie. Binaj doslova vletel k Ámandamají do časti domu, vyhradenej ženám. Ánandamají si práve zasadla, aby zjedla svoju ryžu, a Lačhamija čupela vedľa nej a ovievala ju.
Ánandamají sa začudovala: „Čo je Binaj, čo sa ti stalo?“
Binaj si sadol naproti nej: „Som strašne hladný, matka, daj mi dačo!“
Ánandamají sa vyľakala: „Tak, a čo teraz? Kuchár je preč, a vy predsa…“
„Vari som prišiel jesť, čo navaril kuchár? Na to by mi stačil môj vlastný. Chcem jesť tvoje jedlo. Lačhamija, podaj mi pohár vody!“
Keď mu ho Lačhamija priniesla, vypil Binaj vodu na dúšok. Potom zobrala Ánandamají znova tanier, nabrala ryže z vlastného taniera a Binaj sa pustil do jedla, ani čo by bol bohviekoľko hladoval.
Ánandamají sa dnes zbavila jednej bolesti. Keď Binaj videl jej rozjasnenú tvár, aj z jeho srdca ako keby bolo spadlo bremeno. Ánandamají vyšívala obliečku hlavice, zo susednej izby vanula vôňa kejových kvetov, Binaj poležiačky sedel pri nohách Ánandamají s hlavou opretou o dlaň, zabudol na celý ostatný svet a radostne sa s ňou rozvravel ako za starých čias.

Listy z onoho sveta

02.12.2010

LIST LUCIA ANNAEA SENECU JUNIORA Z ONOHO SVETA JÚLIUSOVI NA TOMTO SVETE, V KTOROM BUDE REĆ AJ O JONATÁNKACH Milý Július, s nadšením som prijal správu od Ciceróna, že nás tu na Onom svete niekto udal a máš našu adresu. Prv či neskôr sa smrteľníci museli dozvedieť, kde vlastne sme, a je dobré, že si sa to dozvedel práve Ty, rodák od rieky Danibius. Európa je časť Vášho [...]

Nedajú si to vziať

01.12.2010

Nedajú si to vziať Raz večer sme s Lasicom hrali divadlo. Kým sme sa pred predstavením vzadu obliekali, spredu k pokladnici pristúpili dve ženičky z vidieka a pýtali si lístky na Lasicu a Satinského, lebo že nás poznajú, boli s nami spolu vo väzení v Dučanoch a májú nás radi. Pokladníčka im predala z rezervy posledné lístky a zdvihla domáci telefón: „Kedy ste boli [...]

Citáty a porekadlá

30.11.2010

„Vlády, které potlačují svobodu slova, neboť zjevované pravdy jsou pro ně nepohodlné, jednají jako děti, které zavírají oči, aby nebyly viděny.“ L.Börne „Kto nic nezakousil, málo ví, ale kdo mnoho cestoval, oplývá chytrostí.“ Starý zákon „Moudrý člověk může jít do každé země, neboť vlastí dobré duše je celý svět.“ [...]

Ivan Korčok, Peter Pellegrini

Sebavedomý Korčok a rétor Pellegrini. Podpora neúspešných kandidátov sa nesmie preceňovať, hovorí po dueli politológ

28.03.2024 19:30

Kandidáti majú za sebou druhý duel. V čom vynikol Korčok a v čom Pellegrini?

Rím, Taliansko, koloseum, Forum romanum

Desaťmetrová prepadlina pohltila v Ríme dve autá

28.03.2024 19:29

Prepady ciest a následné diery sa vo veľkých talianskych mestách objavujú často.

Peter Kotlár

Kotlár identifikoval zásahy do ľudských práv a slobôd počas pandémie covidu

28.03.2024 19:02

„Odbornej konferencie“ sa zúčastnila aj ministerka kultúry Šimkovičová.

APTOPIX Russia Ukraine War

List z Charkova: Ako sa žije v tme?

28.03.2024 18:00

Po masívnych raketových útokoch žije Charkov zväčša v tme, no ja sa aj tak usmievam. Možno už len nevládzeme plakať.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 174
Celková čítanosť: 456192x
Priemerná čítanosť článkov: 2622x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy