peternagy

Emil, jako? Jako vždy? Počúvaj, (to je divné, že „počúvaj“, keď ti píšem, že?) ale nevadí, nebudem predsa písať, že „čítaj.“ Takže počúvaj Emil, u nás v starobinci je jeden rozumbrada, ktorý všetko vie a dosť ma tým serie, a ten mi povedal, že „jako“ neni správne po slovensky. A ja som mu povedal, „jako, že neni?“ A on mi povedal, že nielen „jako“ ale aj „neni“ neni správne. Že správne je „ako“ a „nie je“. A ja som mu povedal „ale šak sa tak hovorí“ A on povedal, že nie „šak“ ale „však“. Takto sa na staré kolená učím správnu slovenčinu. Ešteže sa nájdu taký vševedi, ktorí ťa môžu poučiť. Tento vraj bol učiteľ dejepisu už za Slovákštátu, a potom aj za komunistov a povedal, že keď učil, tak vždy musel hovoriť to, čo bolo treba. A že teraz, keby mohol hovoriť to, čo si naozaj myslí, tak už neučí. A ten chlapík, ten ti vie naspamäť celé pasáže od Hviezdoslava, že „k vám urodzeným veľkomožným“ a kopu iných básničiek a, ako som už spomenul, vyzná sa vo všetkom, čo ako som tiež spomenul, mi dosť leze na nervy. Teda on by ma opravil, že nie „leze“, ale „lezie“. A on sa teraz díval, ako odhalili tú sochu Svätopluka. Ja som sa tiež pozeral a páčilo sa mi to, bolo to také, jako by som povedal, no, také významné. A ten rozumbrada povedal, že tam zabudli povedať, že Svätoplukovi ďakujeme za to že sme v EÚ. A ja som sa ho opýtal, jako to myslí a či mu nedrbe. A on povedal, že Svätopluk vyhnal Metodových žiakov a primkol nás k západnému kresťanstvu, lebo inak by sme písali azbukou alebo niečím podobným. A že vďaka Svätoplukovi píšeme latinkou a sme tam, kde sme. No, ja neviem, či to, kde sme, je zase také úžasné, má to aj svoje tienisté stránky, a teda či aj za to máme ďakovať Svätoplukovi. Okrem toho, Bulhari nepíšu latinkou a tiež sú v EÚ. Ale každopádne, Západ je Západ, a keď sa cez toho Svätopluka k tomu Západu tak hlásime, asi tí naši politici vedia, čo robia. Veď, pamätám sa, v sedemdesiatych rokoch raz jeden umelec – komunista napísal do novín: „dúfam, že raz príde deň, keď ľudia budú utekať zo Západu na Východ, a nie naopak, ako je to teraz“. Ale neutekali. Dodnes to nie je naopak. Takže fakt, na tom Západe asi niečo bude. Inak, najväčšia sranda bola vždy tu, v strednej Európe. Tu sa to mlelo ostošesť a nikto sa s nikým nikdy nedohodol, aj keď treba povedať, že práve ten Svätopluk k tomu tých svojich chalanov vyzýval. Dnes som čítal v novinách titulok, ktorý ma tak rozosmial, že sa ľudia na ulici za mnou obzerali. Išiel som od stánku s novinami a zrazu čítam, že „predsedkyňa strany Jobbik v Békescsabe tají svoj slovenský pôvod“. To je paráda! Môžeš tu robiť, čo chceš, aj tak sa to vždy skončí pri pôvode. A na ten sa príde práve vtedy, keď ho chceš zatajiť. Tu bude sranda ešte dlho, budeme sa od smiechu chytať za bruchá a v Bruseli nebudú vedieť, že prečo. Emil, drž sa! Miro.