Na dnes som vybral báseň Rabindranátha Thákura.
RUKY sa vinú k rukám a oči spočívajú v očiach; takto
sa začína príbeh našich sŕdc.
Je mesačná noc marcová; sladká vôňa
henny vo vetre; flauta mi leží pohodená a tvoj
kvetinový vaniec je nedovitý.
Láska medzi nami ja prostá ako pieseň.
Tvoh šafranový závoj mi opíja oči.
Jazmínový veniec, ktorý si uvila, zachvieva
mi srdcom ako pochvala.
Je to hra dávania i zdržovania, odhaľovania
i zakrývania; trocha úsmevu a trocha hanblivosti
a trocha sladkého bezvýznamného odporu.
Láska medzi nami je prostá ako pieseň.
Niet v nej tajomstva, čo by presahovalo
prítomnosť; niet úsilia po nemožnom; niet tieňa za
pôvabom; niet tápania v hĺbke temnoty.
Láska medzi nami je prostá ako pieseň.
Nezablúdime zo všetkých tých slov do
večného mlčania; nedvíhame ruky do prázdna za vecami,
v ktoré nemožno dúfať.
Stačí nám, že dávame a dostávame.
Nerozdrvili sme radosť natoľko, aby sme
z nej vytlačili víno bolesti.
Láska medzi nami je prostá ako pieseň.
————————————————————
Celá debata | RSS tejto debaty