peternagy

Milý Emil, už ma naozaj štve to počasie. Prší už vyše mesiaca, sedím vo svojej izbe a predstav si, zo zúfalstva som začal čítať knihu. Ani neviem, kedy sa mi to naposledy stalo. Na knihy som jednoducho nemal čas. Veď vieš, vždy sa našlo niečo, čo bolo prednejšie, raz bolo treba okopávať záhradu, inokedy pomôcť bratancovi na stavbe, ako dobrovoľný hasič som mal tiež dosť roboty a čo čert nechcel, keď som robil v komunálnych službách, zvolili ma za dôverníka ROH a musel som vyberať členské príspevky. To teda nebola sranda. Komunisti, tí platili disciplinovane, lebo postihy boli prísne, ale odborári na to kašlali, to nebola žiadna výberová organizácia, veď v ROH bol každý, takže to znamenalo, že som raz mesačne musel chodiť za každým členom a drankať od neho členské, lebo keby to nebolo na konci kvartálu zaplatené, tak si to odskáčem ja. Pamätám sa, že sme mávali v rámci odborov v hasičskom zbore aj teoretické prednášky, raz tam prišiel nejaký vysokopostavený hasič z kraja a po prednáške o likvidácii požiaru v uzavretej budove nastala diskusia a Jojo Klepoch, neviem, či sa na neho pamätáš, hrávali sme spolu mariáš, sa opýtal, či je dovolené hasiť požiar aj teplou vodou. Všetci sme si mysleli, že z toho bude poriadny prúser, ale predstav si, že ten prednášajúci povedal, že je to otázka na mieste, lebo môže nastať taká situácia, že studená voda nebude k dispozícii pre nejakú nečakanú poruchu a vtedy je možné použiť aj teplú. Dívam sa z okna, zase leje, tak asi budem čítať. Požičal som si v našej knižnici Dopšinského ľudové rozprávky a poviem ti, je to poriadny krvák. Tam sa to rúbe a reže jedna radosť. Toto ak čítajú deti, tak sa nečudujem, že je medzi mládežou toľko násilia. To za našich čias nebolo. Nijaké drogy a podobné svinstvá. Pili sme, to je pravda, aj sme fajčili, ale predsa len to bolo iné ako dnes. Ja som napríklad, nikdy nebol na protialkoholickom, len raz, keď sme sa ožrali na MDŽ, tak sme skončili na záchytke, aj to len preto, že Fero Hlavaj začal pred budovou MNV o polnoci vykrikovať na esnbáka: „Bozaj ma v riť, posilníš mier!“ Človeče, s tým počasím to neni normálne. Voľakde som počul, že je na vine tá sopka na Islande, že vraj naposledy taká sopka spôsobila meteorologickú kalamitu v roku 1846, pred vyše stopäťdesiatimi rokmi, že vtedy boli prívalové dažde, povodne, víchrice a že preto potom, v roku 1848, nastala revolúcia, že to počasie ju predpovedalo. Uvidíme. Jedno je isté, že škaredé počasie ťa môže pekne otráviť. Nečudujem sa, že vo Fínsku alebo vo Švédsku je toľko samovrážd. Veď keď je pol roka tma, to sa nedá vydržať. A potom je pol roka svetlo a to je ešte horšie. Môžeme byť radi, že máme tie štyri ročné obdobia, aj keď teraz už niekedy neni celkom isté, či je v lete leto, alebo zima. Lenže – čo narobíš, vetrom nerozkážeš, ako vravela moja babka, keď sa strhla fujavica a zvalilo nám komín. Emil, maj sa, Miro.
7.6.2010