peternagy

Na dnešnú nedeľu som vybral z tvorby Pabla Nerudu. Telo ženy Je čas odchodu. Ach, opustený! Telo ženy – vy biele pahorky, vy stehná belostné – v tom, ako sa odovzdávaš, podobáš sa svetu. Moje telo sedliaka do teba sa vrýva a z hľbky zeme vytrysknúť nechá dieťa. Tak ako tunel bol som opustený. Odo mňa vtáky odlietali a noc ako mohutná invázia vstupovala do mňa. […]

Už naozaj neviem, čo sa deje. Či je to nedajbože vekom, alebo som prestal kráčať s dobou, alebo neviem čo. Bol som na filme Sherlock Holmes a nepáčilo sa mi to. Doteraz som si myslel, že Sherlock je akčný svojím brilantným analytickým myslením. Preto, väčšinou, ani nemusí priveľa vychádzať zo svojho bytu na Baker Street. Stačí mu sedieť pri kozube, fajčiť, hrať […]

Keď Binaj s Gorom vyšli z Parešovho domu na ulicu, povedal Binaj: „Vykračuj trochu pomalšie Gora, máš oveľa dlhšie nohy ako my ostatní, a keď sa rozbehneš, nestačí nám ani dych.“ „Chcem ísť sám,“ odpovedal Gora. „Musím si toho veľa premyslieť.“ A vzdialil sa zvyčajnou rýchlosťou. Binaja to zamrzelo. Vzbúril sa dnes proti Gorovi a […]

Na dnes som vybral báseň Gabriely Mistralovej. Dvaja anjeli Mňa nestráži jediný anjel s krídlom veselým – ako more sem i tam vždy ma dvaja hojdali: jeden anjel radosti, druhý posol ponurý, jeden krídlom trepoce, druhý klesá pomaly. Len čo oči otvorím viem, ktorý ma zavolá, či môj anjel radosti, či ten strážca popola. Obidvom sa podvolím, jak chaluha vo vlnách. Iba […]

Toho dňa si Hárán obzvlášť želal, aby vedel rozdrviť v diskusii Goru a blysol sa pred Sučaritou, a Sučarita v to aj potajme dúfala. No náhodou došlo k pravému opaku. V náboženských a sociálnych náhľadoch Sučarita nesúhlasila s Gorom; lenže jeho láska k vlasti a súcit s ľudom boli aj pre ňu čímsi prirodzeným. O vlasti nehovorievala, no keď sa Gora rozhorlil proti […]

Sačurita pripravila na podnos poháre s vodou a šálky na čaj, dala podnos sluhovi a prišla si sadnúť na verandu; bezmála zároveň s ňou vkročil na verandu v sprievode sluhu aj Gora. Svojou svetlou pleťou, mohutnou postavou a úborom všetkých ohromil. Na čele mal znamenie od blata z Gangy, na tele hrubé dhoti a kabátec, zopätý stuhami, na nohách dedinské črievice, aké nosia […]

Keď nová zátopa, čo vtrhla do Binajovho srdca, prerazila prvú hrádzu, ani čo by sa bola vzdula s ešte väčšou silou. Binaj vyšiel od Ánandamají a letel ulicou; jeho nohy ako keby sa ani zeme nedotýkali. Cítil túžbu vykričať všetkým do očú, čo tak dlho trýznilo jeho dušu. Keď Binaj dochádzal práve ku dverám domu číslo 78, objavil sa z druhej strany Pareš. […]

Keď Binaj ráno vstal, videl, že obloha sa cez noc vyjasnila. Ranné svetlo bolo jasné, ako úsmev dieťaťa. Po nebi plávalo len niekoľko úplne zbytočných mráčikov. Binaj stál na verande, a keď si spomenul na iné také čisté ráno, srdce sa mu rozbúšilo. A tu uvidel, že ulicou pomaličky kráča Pareš s palicou v jednej ruke a so Satíšovou rukou v druhej. Satíš zočil […]

Keď Krišnadajál skončil svoju pobožnosť, vykúpal sa a najedol, vkročil dnes po prvý raz po dlhom čase k Ánandamají, rozprestrel na dlážku vlastnú šáchorku a upäto si sadol, ako keby sa oddeľoval od všedtkého spojenia s okolitým svetom. Ánandamají spustila: „Ty si máš svoje pokánia a vôbec sa nestaráš o rodinu, no ja div neumieram strachom o Goru.“ […]

„Nože, počuješ? Neboj sa, nevojdem ja do tvojej modlitebne! Ale keď sa domodlíš, príď za mnou, musím sa s tebou zhovárať. Viem, že ťa teraz, keď prišli dvaja noví askéti, niekoľko dní neuvidím – preto idem za tebou. Teda nezabudni a príď!“ Po tých slovách sa Ánandamají vrátila ku svojej domácej robote. Krišnadajálbábu bol zavalitý, nie príliš […]